Podľa europoslankyne sa tak stalo, a to vinou súčasnej vlády, ktorá z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) nepresunula miliardu do Európskeho sociálneho fondu (ESF) do konca roka 2020, kedy to ešte bolo možné. Remišová však nesúhlasí. Miliardu na boj s covidom realokovali, a to ešte v apríli. To, že sa nenašlo viac peňazí v neskoršom období, ide podľa ministerky investícií na vrub jednotlivých rezortov. Neboli totiž ochotné financie uvoľniť.
„Ako zodpovedná vláda by sme sa mali vysporiadať s tým, čo v špajzy máme. Teda s peniazmi z predchádzajúceho rozpočtového obdobia,“ povedala Nicholsonová v pondelok počas tlačovej konferencie. Peniaze podľa nej mohli pomôcť tým, ktorých koronakríza postihla najviac. Vládnou nečinnosťou sa však podľa Nicholsonovej peniaze z EFRR, v ktorom nám ostalo ešte niečo vyše päť miliárd eur, budú musieť minúť presne na to, na čo boli pôvodne určené. Teda na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. S tým má však Slovensko už dlhé roky problémy a Nicholsonová neverí, že za tri roky dokážeme vyčerpať zvyšných vyše 70 percent. "Efektívnosť čerpania by sa musela zvýšiť o zhruba 300 percent. Pri súčasnom nastavení verejného obstarávania, ktoré trvá vyše dvoch rokov, je to jednoducho nereálne,“ dodala Nicholsonová.
Podľa vicepremiérky to však pravda nie je a Slovensko o žiadne peniaze zatiaľ neprišlo. Eurofondy podľa nej klasicky prepadnú iba v prípade, keď nie je splnené pravidlo čerpania N+3. „Po mojom nástupe na čelo rezortu sa nám vďaka krízovému manažmentu v roku 2020 podarilo dosiahnuť historickú nulu v prepade peňazí. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z Kohézneho fondu a zo Sociálneho fondu neprepadlo ani euro," dodala Remišová. Navyše, miliarda z rôznych fondov a nevyužitých výziev bola podľa nej na boj s pandémiou presunutá už v apríli. Najviac peňazí dostal práve Európsky sociálny fond, až 410 miliónov eur. Na podporu zdravotníckeho systému šlo ďalších 204 miliónov eur, na podporu malých a stredných podnikov 330 miliónov eur, na podporu zložiek integrovaného záchranného systému 51 miliónov eur a iné opatrenia na zmiernenie koronakrízy dostali 109 miliónov eur. „Ďalších viac ako 400 miliónov je plánovaných z nástroja REACT-EU. Tieto informácie sú verejne dostupné, pretože boli aj predmetom rokovania vlády,“ dodala Remišová.
Eurokomisia súhlasí s Remišovou
Remišová sa ohradila aj voči tvrdeniu europoslankyne, že sa jej vinou do ESF nepremiestnilo dostatočné množstvo peňazí. Dôvodom je podľa nej neochota jednotlivých ministrov, nájsť v rámci svojich rezortov voľné financie. „Prosila som ich, aby si do konca júla spravili hlbokú analýzu v rámci rezortov. Po uplynutí termínu som dostala listy od rezortných kolegov, kde v zásade hovorili – nemám, nedám a ešte potrebujem aj ja,“ povedala vicepremiérka.
S otázkou, či takúto analýzu urobili a čo bolo jej výsledkom, sa denník Pravda obrátil aj na jednotlivé ministerstvá. Žiadne však zatiaľ neodpovedalo. Podľa Nicholsonovej však celková koordinácia aj tak padá na plecia vicepremiérky, preto si okamžité presunutie peňazí mala odkomunikovať aj napriek tomu, že rezorty nechceli spolupracovať.
Remišovej však dáva za pravdu aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. „Na Slovensku sa v roku 2020 žiadne dekomitmenty, teda rušenie viazanosti, v EFRR a kohéznom fonde neuskutočnili,“ povedala hovorkyňa zastúpenia Ingrid Ludviková. Rovnako je podľa nej pravda aj to, že Slovensko peniaze na boj s koronavírusom v apríli realokovalo z iných fondov. „Európska komisia spustila v apríli 2020 dva balíčky opatrení, Investičnú iniciatívu v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičnú iniciatívu v reakcii na koronavírus Plus (CRII+), ktorých cieľom je mobilizácia európskej kohéznej politiky na reakciu na zvládanie výziev, ktoré priniesla pandémia,“ vysvetľuje Ludviková. Slovensko, ako aj iné členské štáty, túto možnosť presunu prostriedkov využilo, dodáva.
Pondelkové vyjadrenie europoslancov zaskočilo
Pondelkovému sporu nerozumejú ani europoslanci. Podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu) sa totiž ešte koncom minulého roka uskutočnilo stretnutie europoslancov s vicepremiérkou práve k téme čerpania eurofondov. Na ňom sa podľa jeho slov bavili „otvorene a dlho“. „Pokiaľ problémy vznikajú, je potrebné ich riešiť čo najrýchlejšie a neviem, ako pondelková tlačovka pomohla. Je to len ďalší krok, ktorý, žiaľ, ukazuje, že táto vláda má nielen problém zvládať viaceré úlohy v kontexte pandémie, ale aj vzájomnú komunikáciu, čo v politike nikdy nie je dobré,“ dodáva. Rovnako to podľa neho nepomôže ani rýchlejšiemu čerpaniu eurofondov, s ktorým má chronický problém každá vláda, už od nášho vstupu do únie. Dnes si však už ďalšie zlyhania nemôžeme dovoliť. „Sme v situácii, kedy k nám príde ešte viac európskych prostriedkov i z fondu obnovy a je extrémne dôležité, aby sme ich využívali účelne a dôsledne v prospech ľudí,“ dodáva Bilčík.
Aj Ivan Štefanec (KDH) je toho názoru, že by sa podobné veci mali riešiť za zatvorenými dverami. Aj keď je v eurofondoch stále veľký neporiadok. „Nerozumiem, prečo si to nevydiskutujú tieto dámy osobne. Pripadá mi to, ako keby neboli v jednej vládnej koalícii,“ hovorí europoslanec. Vo veci sa prikláňa na stranu vicepremiérky, a to aj napriek tomu, že verí v dobrý úmysel europoslankyne Nicholsonovej. Na tom, že eurofondy čerpať nevieme a potrebujeme sa zlepšiť, však podľa neho takéto spory nič nezmenia. „Potrebujeme urobiť zásadné zmeny a na to treba kľud na prácu,“ dodáva.