„Začína sa demontáž sociálneho štátu. Zmeny v tripartite schválili preto, lebo sa minister urazil, že sme nesúhlasili s jeho návrhom na zmenu minimálnej mzdy,“ povedal na tlačovej konferencii predseda Rady Odborového zväzu (OZ) KOVO Emil Machyna. Narážal tak na situáciu ešte z leta minulého roku, keď predstavitelia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) opustili rokovanie tripartity a prerušili sociálny dialóg po tom, čo minister na individuálne rokovania o výške minimálnej mzdy pozval len zástupcov zamestnávateľov. KOZ odvtedy podal na Krajniaka aj podnet na Generálnu prokuratúru pre porušovanie zákonov.
Podľa odborov je celá novela Zákonníka práce „totálny paškvil a ukážka nezvládnutia legislatívneho procesu“, keďže k jej schváleniu došlo bez odbornej diskusie s dotknutými subjektmi a verejnosťou. Navyše jej zámer je jasný. „Cieľom zmeny je oslabiť postavenie KOZ ako najreprezentatívnejšieho zástupcu zamestnancov v tripartite a umožniť, aby sa do nej dostali absolútne nereprezentatívne združenia zástupcov zamestnancov, najmä tých, ktorí pôjdu terajšiemu ministrovi práce po vôli,“ hovorí prezident KOZ Marián Magdoško.
Doteraz zamestnancov v HSR totiž zastupovala len Konfederácia odborových zväzov. Zamestnávateľov, naopak, štyri organizácie, a to Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Asociácia priemyselných zväzov a Združenie miest a obcí Slovenska. Po novom budú zamestnancov reprezentovať minimálne ďalšie dve organizácie. Po vstupe do tripartity budú mať miesto garantované po dobu jedného roka. Ak sa po uplynutí 12 mesiacov budú o členstvo uchádzať aj iné subjekty, môžu požiadať o vstup. V prípade sporu rozhodne rozhodca.
Krajniak: Rokovania nie sú reprezentatívne
Minister práce zmeny v zákone obhajuje potrebou väčšej reprezentatívnosti. „Minister považuje za správne, aby bol pomer zastúpenia všetkých strán rovnocenný a spravodlivý,“ povedala hovorkyňa rezortu Eva Rovenská. Tripartia sa navyše od leta nestretla, čo dáva minister za vinu práve odborom. „Zvolať zasadnutie predsedníctva Hospodárskej a sociálnej rady a následne aj jej plenárne zasadnutie sa minister snažil každý mesiac. Pozvánku na rokovania dostal vždy vopred každý člen, teda aj odborári. Vzhľadom na to, že jej zástupcovia vždy pred zasadnutím oznámili, že sa zasadnutia nezúčastnia, predsedníctvo nebolo schopné prijímať závery vrátane záveru o čase, mieste a programe plenárneho zasadania,“ hovorí Rovenská. Naposledy sa tak malo udiať 12. januára, keď KOZ e-mailom o dva dni neskôr potvrdila svoju neúčasť. Nakoniec sa o týždeň stretli iba predstavitelia firiem, vlády a miest.
Krajniak považuje blokovanie tripartity zo strany odborov len za akési „divadlo“. V inej veci sa totiž podľa neho už stretli. „S KOZ rokovalo ministerstvo práce naposledy štyri hodiny v piatok 29. januára 2021 o návrhu ústavného zákona o dôchodkoch,“ hovorí Rovenská. Odborári však majú na vec iný názor a spomínané rokovanie bolo podľa hovorkyne KOZ Martiny Nemethovej len „rozporovým konaním k návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme“. S tripartitou teda nemá žiaden súvis.
Pomôže Európska únia?
Navyše novela je podľa odborov v rozpore s medzinárodnými pravidlami a dokumentmi. Svoje sťažnosti chcú preto posunúť prezidentke a neskôr aj na nadnárodnú úroveň. Podľa Luka Jamesa, hovorcu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC), sú slovenské odbory už teraz v kontakte s európskymi partnermi. Či sa však európske odbory rozhodnú zasiahnuť, zatiaľ isté nie je.
Podľa hovorkyne Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludvikovej je nastavenie a fungovanie partnerov sociálneho dialógu na národnej úrovni vnútornou vecou členských štátov. „Európska komisia však dáva na celoeurópskej úrovni na uplatňovanie sociálneho dialógu silný dôraz, napríklad pri Európskom pilieri sociálnych práv,“ hovorí Ludviková.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Róbert Chovanculiak však celkom nerozumie správaniu KOZ. „Pre zamestnancov znamená prerušenie tripartity zhoršenie postavenia a je pozoruhodné, že odborári, ktorí majú za ich záujmy na vládnej úrovni bojovať, volia bojkot,“ hovorí. Odborári podľa neho doplatili na to, že sa dlhé roky „spoliehali na politikov a centrálne opatrenia, cez ktoré pretláčali svoju agendu“. Ich úlohou by malo byť v prvom rade vyjednávanie, dohadovanie a zlepšovanie podmienok svojich členov na úrovni jednotlivých podnikov, dodáva analytik.