Brusel tlačí na rovnosť v odmeňovaní. Príde k zmene?

Rovnosť v odmeňovaní a pracovných príležitostiach konečne zamestnala aj Brusel. Európsky parlament sa na svojom januárovom zasadaní pozrel na novú Stratégiu rodovej rovnosti Európskej únie (EÚ) na najbližších päť rokov. Komisia ju predstavila ešte vlani v marci, europoslancom sa však na stôl dostala až teraz. Mnohým ale napriek tomu, že ju nakoniec schválili, príde vágna a bez konkrétnych merateľných cieľov. Navyše, europoslancom, ale aj odborárom stále chýba sľubovaná smernica, ktorá by sa venovala pretrvávajúcej platovej nerovnosti.

, 31.01.2021 06:00
európsky parlament Foto:
Stratégii sa europoslanci venovali na svojom prvom zasadaní v tomto roku.
34

„Ak sa nič nezmení, rovnosť medzi mužmi a ženami dosiahneme v rámci únie o viac ako 65 rokov. Nová stratégia a v nej navrhované postupy sú rýchlejšou cestou, ako prísť do tohto cieľa,“ ambiciózne povedala v rozprave europoslankyňa a spravodajkyňa stratégie Maria Noichlová.

Rovnako vysoké ciele má i samotný text, ktorý si dal za cieľ vyriešiť naozaj všetky problémy Európaniek. Teda od násilia až po nespravodlivé odmeňovanie, neplatenú prácu a s tým súvisiace o desiatky percent nižšie dôchodky. Jej efektívnosť má byť založená na dvojitom prístupe – prvý sa zameria na opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti a druhý na jej intenzívnejšie uplatňovanie. A to vo všetkých fázach tvorby politiky na pôde Bruselu. Zjednodušene povedané, únia chce na ženy myslieť zakaždým, keď dôjde k tvorbe novej legislatívy. „Ide o začlenenie rodovej dimenzie do rozličných nástrojov financovania a rozpočtovej záruky únie, a to najmä do Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, programu Kreatívna Európa, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, Kohézneho fondu a programu InvestEU,“ píše sa v stratégii.

Ženy smerom k digitalizácii

Čo to znamená v praxi? Komisia chce v prvom rade búrať rodové stereotypy. Stratégia totiž vychádza z toho, že až 44 percent Európanov si myslí, že najdôležitejšou úlohou žien je starostlivosť o dieťa a domácnosť, zatiaľ čo 43 % verí, že poslaním muža je zarábať peniaze. Brusel chce preto ženy dotiahnuť tam, kde sú financie – k inováciám a digitalizácii. Aj napriek tomu, že až 90 percent pracovných miest si dnes vyžaduje základné digitálne zručnosti, ženy v rámci únie predstavujú iba 17 percent študentiek a pracovníčok v oblasti IT. Pričom len 36 percent tvoria absolventky vedy, technológie, inžinierstva a matematiky. Ženy pritom dosahujú v digitálnej gramotnosti lepšie výsledky než muži. Tento rozdiel a paradox chce stratégia riešiť v aktualizovanom akčnom pláne digitálneho vzdelávania.

Nápad sa pozdáva aj nášmu ministerstvu školstva. Nelichotivú situáciu sa totiž už dlhšie snaží riešiť vo vlastnej réžii. „Problematiky nízkeho zastúpenia žien v niektorých študijných odboroch sme si vedomí a máme záujem podporovať rodovú rovnosť aj v tejto oblasti. Momentálne v rámci dokumentu a úloh vyplývajúcich z akčného plánu digitálnej transformácie do roku 2022 diskutujeme a nastavujeme uchopenie tejto problematiky v spolupráci s ministerstvom investícií,“ hovorí odbor komunikácie rezortu školstva.

Na konkrétne kroky sa denník Pravda pýtal aj rezortu vicepremiérky Veroniky Remišovej. Ten však do uzávierky neodpovedal. Navyše, na stole je aj akčný plán digitálneho vzdelávania na najbližších sedem rokov. Ten by mal v spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom podporovať zastúpenie žien v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky.

Ženy v únii stále zarábajú menej ako muži

Európanky v každej z členských krajín zažívajú menšiu alebo väčšiu mieru platovej diskriminácie. V priemere však na výplatnej páske vidia o 14,8 % menej peňazí ako muži. Únia chce túto krivdu riešiť sériou opatrení zhrnutých v Stratégii rodovej rovnosti. To najdôležitejšie, smernica rovnosti v odmeňovaní, však stále chýba.

  • V stavebníctve pracuje len 10 % žien, v poľnohospodár­stve, lesníctve, doprave, rybolove iba 25 %.
  • Naopak, v školstve tvoria ženy 75 % zamestnancov, 80 % v humanitárnych vedách, zdravotníctve a sociálnej oblasti.

*

  • Podiel mužov pracujúcich v IT sektore je 3,1-krát väčší ako žien.
  • Rozdiel v miere zamestnanosti mužov a žien v EÚ je 11,6 %.

ZDROJ: Stratégia rodovej rovnosti 2020–2025

Sklenený strop treba rozbiť

Čo však s tými, ktoré už vzdelanie majú, no v ašpirácii na lepšie platené pozície im bráni pomyselný sklenený strop? Veď len 7,5 percent členov predstavenstiev spoločností v rámci únie je ženského pohlavia a iba 7,7 percent pracuje na pozícii výkonných riaditeliek. Únia chce dať za podobným trendom bodku a v rámci Európskej rady pre inováciu programu Horizont Európa vypracovať opatrenia na podporu účasti žien na inováciách vrátane pilotného projektu na podporu začínajúcich malých a stredných podnikov vedených ženami. „Komisia chce takisto presadzovať zastúpenie žien v rozhodovacích funkciách vo fondoch súkromného kapitálu a rizikového kapitálu a prostredníctvom programu InvestEU podporiť fondy investujúce s rodovo diverzifikovanými portfóliami,“ píše sa v stratégii.

Tá ráta s tým, že veci pomôže aj smernica o zlepšení rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností z roku 2012. V nej sa stanovuje, že najmenej 40 percent nevýkonných členov vo vrcholových orgánoch spoločností musí tvoriť menej zastúpené pohlavie. Komisia sama, ktorá má v súčasnosti v kolégiu doposiaľ najvyšší počet žien, chce ísť príkladom. Do konca roka 2024 chce dosiahnuť vyvážené päťdesiatpercentné zastúpenie mužov a žien na všetkých úrovniach svojho vedenia. Jednotlivé členské štáty chce podporovať pri realizácii účinnejších stratégií na zvýšenie počtu žien na rozhodovacích pozíciách. A to aj prostredníctvom programu vzájomného učenia v oblasti rodovej rovnosti.

Čo na to náš rezort práce? Tomu prípadné kvóty nariadené úniou nevoňajú a podobné legislatívy chce riešiť na národnej úrovni. Dôvodom majú byť okrem iného aj „rozdielne národné podmienky“. „Čo sa týka princípu proporcionality, ten nedokáže zohľadniť pri dosahovaní cieľa všetky osobitosti členských štátov, právna záväznosť návrhu smernice bude vyžadovať zmenu viacerých právnych predpisov, zvýšenie administratívnej záťaže a bude zasahovať do oprávnení obchodných spoločností,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu práce Michaela Slivková Kirňaková.

Kde je smernica rovnosti v odmeňovaní?

Bude však toto na zlepšenie situácie stačiť? Podľa mnohých europoslancov ako aj odborárov nie. „Stratégia je ambicióznym, dobrým východiskovým bodom, no očakávam, že veľa opatrení sa ešte upresní a skonkretizuje,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). Mnohé ženy totiž nezarábajú menej len kvôli tomu, že sa nedostanú na vyššie pozície alebo si vybrali horšie platenú oblasť. V praxi často zarába viac aj ich mužský kolega na rovnakej pozícii. A veľa z nich o tom kvôli nedostatočnej transparentnosti ani nevie, respektíve to nemôže dokázať. Platový rozdiel v únii tak dosahuje hrozivých 15 percent, na Slovensku až niečo cez pätinu. No smernica o rovnosti odmeňovania, ktorá by s podobnými praktikami mala skoncovať, ešte stále neuzrela svetlo sveta.

Prezidentka komisie Ursula Von der Leyenová ju pritom sľúbila už vlani v marci. „Stratégia sama osebe nemá žiadnu váhu a ak chceme v najbližších piatich rokoch niečo zmeniť, smernica o platovej rovnosti je kľúčová,“ hovorí zástupkyňa generálneho tajomníka Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) Esther Lynchová. Dialóg so sociálnymi partnermi a posilnenie práva zamestnancov na získanie informácií o odmeňovaní v rámci firmy, podľa nej stačiť nebude. Podobný názor majú aj ďalší europoslanci, ktorí poukazujú na podiel žien na boji s pandémiou. „Ženy tvoria 76 percent ľudí pracujúcich v zdravotníctve, 93 percent tých, čo sa starajú o deti, a 86 percent sociálnych pracovníkov. To, že im občas zatlieskame, nestačí. Žiadame preto prezidentku komisie, aby čo najskôr prišla s dokumentom, ktorý ukončí platovú nerovnosť,“ povedala v rozprave írska europoslankyňa Fraces Fitzgeraldová.

Z domácností do práce

Značná časť Stratégiu rodovej rovnosti Európskej únie (EÚ) na najbližších päť rokov sa venuje aj starostlivosti o deti a domácnosť – teda neplatenej práci. Ňou ženy štatisticky „zabijú“ 22 hodín týždenne, muži len deväť. Tento problém chce vo svojej národnej stratégii riešiť aj Slovensko. Ako to dopadne, je otázne. Škôlky totiž u nás kapacitou nepostačujú ani pre päťročné deti, nieto ešte trojročné a zmeniť to, si bude vyžadovať nemalé investície.

„Rodinám a ženám by veľmi pomohlo, keby vláda konečne zagarantovala rodičom miesto v škôlke pre ich dieťa, keď im skončí rodičovský príspevok alebo im poskytla príspevok, ktorý by mohli použiť pre zabezpečenie miesta v súkromnom zariadení,“ hovorí europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu).

Podľa rezortu práce je už aj v súčasnosti výstavba škôlok podporovaná, a to z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. „V rámci negociácií k príprave nového programového obdobia 2021–2027 sa tiež počíta v pokračovaní intervencií v predmetnej oblasti,“ dodáva ministerstvo. Únia zase vidí riešenie v revízii barcelonských cieľov, ktoré sa zaoberajú hlavne poskytovaním vzdelania a starostlivosti deťom do takej miery, aby sa rodičia mohli vrátiť naspäť do práce. Podľa komisie v tomto ešte mnoho štátov zaostáva, a to aj napriek podpore z Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Programu InvestEU a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #rovnosť príležitostí #nerovnosť platov #Európsky parlament
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy