Brusel tlačí na rovnosť v odmeňovaní. Príde k zmene?

„Ak sa nič nezmení, rovnosť medzi mužmi a ženami dosiahneme v rámci únie o viac ako 65 rokov. Nová stratégia a v nej navrhované postupy sú rýchlejšou cestou, ako prísť do tohto cieľa,“ ambiciózne povedala v rozprave europoslankyňa a spravodajkyňa stratégie Maria Noichlová.

Rovnako vysoké ciele má i samotný text, ktorý si dal za cieľ vyriešiť naozaj všetky problémy Európaniek. Teda od násilia až po nespravodlivé odmeňovanie, neplatenú prácu a s tým súvisiace o desiatky percent nižšie dôchodky. Jej efektívnosť má byť založená na dvojitom prístupe – prvý sa zameria na opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti a druhý na jej intenzívnejšie uplatňovanie. A to vo všetkých fázach tvorby politiky na pôde Bruselu. Zjednodušene povedané, únia chce na ženy myslieť zakaždým, keď dôjde k tvorbe novej legislatívy. „Ide o začlenenie rodovej dimenzie do rozličných nástrojov financovania a rozpočtovej záruky únie, a to najmä do Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, programu Kreatívna Európa, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, Kohézneho fondu a programu InvestEU,“ píše sa v stratégii.

Ženy smerom k digitalizácii

Čo to znamená v praxi? Komisia chce v prvom rade búrať rodové stereotypy. Stratégia totiž vychádza z toho, že až 44 percent Európanov si myslí, že najdôležitejšou úlohou žien je starostlivosť o dieťa a domácnosť, zatiaľ čo 43 % verí, že poslaním muža je zarábať peniaze. Brusel chce preto ženy dotiahnuť tam, kde sú financie – k inováciám a digitalizácii. Aj napriek tomu, že až 90 percent pracovných miest si dnes vyžaduje základné digitálne zručnosti, ženy v rámci únie predstavujú iba 17 percent študentiek a pracovníčok v oblasti IT. Pričom len 36 percent tvoria absolventky vedy, technológie, inžinierstva a matematiky. Ženy pritom dosahujú v digitálnej gramotnosti lepšie výsledky než muži. Tento rozdiel a paradox chce stratégia riešiť v aktualizovanom akčnom pláne digitálneho vzdelávania.

Nápad sa pozdáva aj nášmu ministerstvu školstva. Nelichotivú situáciu sa totiž už dlhšie snaží riešiť vo vlastnej réžii. „Problematiky nízkeho zastúpenia žien v niektorých študijných odboroch sme si vedomí a máme záujem podporovať rodovú rovnosť aj v tejto oblasti. Momentálne v rámci dokumentu a úloh vyplývajúcich z akčného plánu digitálnej transformácie do roku 2022 diskutujeme a nastavujeme uchopenie tejto problematiky v spolupráci s ministerstvom investícií,“ hovorí odbor komunikácie rezortu školstva.

Na konkrétne kroky sa denník Pravda pýtal aj rezortu vicepremiérky Veroniky Remišovej. Ten však do uzávierky neodpovedal. Navyše, na stole je aj akčný plán digitálneho vzdelávania na najbližších sedem rokov. Ten by mal v spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom podporovať zastúpenie žien v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky.

Sklenený strop treba rozbiť

Čo však s tými, ktoré už vzdelanie majú, no v ašpirácii na lepšie platené pozície im bráni pomyselný sklenený strop? Veď len 7,5 percent členov predstavenstiev spoločností v rámci únie je ženského pohlavia a iba 7,7 percent pracuje na pozícii výkonných riaditeliek. Únia chce dať za podobným trendom bodku a v rámci Európskej rady pre inováciu programu Horizont Európa vypracovať opatrenia na podporu účasti žien na inováciách vrátane pilotného projektu na podporu začínajúcich malých a stredných podnikov vedených ženami. „Komisia chce takisto presadzovať zastúpenie žien v rozhodovacích funkciách vo fondoch súkromného kapitálu a rizikového kapitálu a prostredníctvom programu InvestEU podporiť fondy investujúce s rodovo diverzifikovanými portfóliami,“ píše sa v stratégii.

Tá ráta s tým, že veci pomôže aj smernica o zlepšení rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností z roku 2012. V nej sa stanovuje, že najmenej 40 percent nevýkonných členov vo vrcholových orgánoch spoločností musí tvoriť menej zastúpené pohlavie. Komisia sama, ktorá má v súčasnosti v kolégiu doposiaľ najvyšší počet žien, chce ísť príkladom. Do konca roka 2024 chce dosiahnuť vyvážené päťdesiatpercentné zastúpenie mužov a žien na všetkých úrovniach svojho vedenia. Jednotlivé členské štáty chce podporovať pri realizácii účinnejších stratégií na zvýšenie počtu žien na rozhodovacích pozíciách. A to aj prostredníctvom programu vzájomného učenia v oblasti rodovej rovnosti.

Čo na to náš rezort práce? Tomu prípadné kvóty nariadené úniou nevoňajú a podobné legislatívy chce riešiť na národnej úrovni. Dôvodom majú byť okrem iného aj „rozdielne národné podmienky“. „Čo sa týka princípu proporcionality, ten nedokáže zohľadniť pri dosahovaní cieľa všetky osobitosti členských štátov, právna záväznosť návrhu smernice bude vyžadovať zmenu viacerých právnych predpisov, zvýšenie administratívnej záťaže a bude zasahovať do oprávnení obchodných spoločností,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu práce Michaela Slivková Kirňaková.

Kde je smernica rovnosti v odmeňovaní?

Bude však toto na zlepšenie situácie stačiť? Podľa mnohých europoslancov ako aj odborárov nie. „Stratégia je ambicióznym, dobrým východiskovým bodom, no očakávam, že veľa opatrení sa ešte upresní a skonkretizuje,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). Mnohé ženy totiž nezarábajú menej len kvôli tomu, že sa nedostanú na vyššie pozície alebo si vybrali horšie platenú oblasť. V praxi často zarába viac aj ich mužský kolega na rovnakej pozícii. A veľa z nich o tom kvôli nedostatočnej transparentnosti ani nevie, respektíve to nemôže dokázať. Platový rozdiel v únii tak dosahuje hrozivých 15 percent, na Slovensku až niečo cez pätinu. No smernica o rovnosti odmeňovania, ktorá by s podobnými praktikami mala skoncovať, ešte stále neuzrela svetlo sveta.

Prezidentka komisie Ursula Von der Leyenová ju pritom sľúbila už vlani v marci. „Stratégia sama osebe nemá žiadnu váhu a ak chceme v najbližších piatich rokoch niečo zmeniť, smernica o platovej rovnosti je kľúčová,“ hovorí zástupkyňa generálneho tajomníka Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) Esther Lynchová. Dialóg so sociálnymi partnermi a posilnenie práva zamestnancov na získanie informácií o odmeňovaní v rámci firmy, podľa nej stačiť nebude. Podobný názor majú aj ďalší europoslanci, ktorí poukazujú na podiel žien na boji s pandémiou. „Ženy tvoria 76 percent ľudí pracujúcich v zdravotníctve, 93 percent tých, čo sa starajú o deti, a 86 percent sociálnych pracovníkov. To, že im občas zatlieskame, nestačí. Žiadame preto prezidentku komisie, aby čo najskôr prišla s dokumentom, ktorý ukončí platovú nerovnosť,“ povedala v rozprave írska europoslankyňa Fraces Fitzgeraldová.