V celoročnom priemere dosiahla inflácia 1,9 percenta, čo je oproti rokom 2019 aj 2018 výrazný pokles. Napriek tomu podľa aktuálnej analýzy OVB Allfinanz Slovensko väčšina úspor aj tento rok opäť stratí na hodnote.
Kľúčovými faktormi, ktoré slovenskú infláciu tradične ženú do vysokých čísiel, je rast cien potravín, bývania a energií. Aj keď sa Slováci v čase pandémie v spotrebe obmedzili najmenej spomedzi všetkých štátov eurozóny, celkový dopyt medziročne klesol. To sa prejavilo na cenách potravín, ktoré za vlaňajší rok zdraželi iba o 2,5 %.
Národná banka Slovenska (NBS) v tomto roku predpokladá pokles inflácie pod jedno percento. Dôvodom majú byť lacnejšie energie a pretrvávajúci nižší spotrebiteľský dopyt. Tlmiaco by mal na infláciu pôsobiť aj pomalší rast miezd a nízke importné ceny. Naopak, infláciu smerom nahor tlačia potraviny a vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Rizikom zostávajú ceny pohonných hmôt. Spolu so zotavovaním globálnej ekonomiky a rastom dopytu stúpajú totiž aj ceny ropy.
"Pre každého sporiteľa a investora je najdôležitejšie prekonať v zhodnotení svojich úspor infláciu. V opačnom prípade sa totiž úspory znehodnocujú, čiže z rovnakej sumy si človek kúpi menej tovarov či služieb. Klesajúca inflácia posúva nároky na investície nadol. Avšak ani pokles inflácie pod jedno percento nič nezmení na tom, že väčšine Slovákov sa úspory aj v tomto roku znehodnotia, ak ich nechajú ležať v banke na účte,“ upozornil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Pripomenul, že Slováci mali minulý rok uložených na bankových účtoch a termínovaných vkladoch takmer 40 miliárd eur, hotovosť a vklady tvoria celkovo až 60 % ich majetku.