Schmögnerová: Matovič premrháva volebné žetóny. SaS i Sme rodina valcuje OĽaNO

O opatreniach vlády na zmiernenie dopadov pandémie, dôchodkovej reforme, rozpočte i ohlásených zmenách sa denník Pravda rozprával s exministerkou financií Brigitou Schmögnerovou.

, 21.01.2021 18:00
56

Opatrenia vlády sú stále skôr nejasné. Čo by ste robili inak?

Dokument ministerstva financií prekračuje horizont a prostriedky Fondu obnovy. To by nebolo na škodu. Naopak, dlhodobá perspektíva musí byť východiskom krátko- a strednodobých riešení. Preto si neviem predstaviť, prečo do veľkej miery v doterajšom rastovom modeli pokračuje. Za katastrofálnu pokladám predovšetkým degradáciu nášho vzdelávacieho systému. Nejde iba o poddimenzované investície do vzdelania, vedy a výskumu, ale aj o znižovanie nárokov na dosahované výsledky. Prečo musia najtalentovanejší študenti, vedci a výskumníci utekať do zahraničia? Za čo sa dnes udeľujú tituly magistrov, doktorov vied, docentov a dokonca profesorov? Problematické sú aj nízke mzdy, ktoré konzervujú aj vládne opatrenia o minimálnej mzde. Ak rast miezd predstihol rast produktivity práce, je to preto, lebo podnikateľský sektor málo investuje do inovácií, do prechodu na produkciu s vyššou pridanou hodnotou. Akákoľvek pomoc štátu smerom k podnikateľskej sfére musí byť preto prísne podmienená. A to nielen pri kurzarbeite.

Slovensko má nový rozpočet s extrémnym dlhom. Kde vidíte slabiny a kde pozitíva?

K obsahu sa vyjadrovať nebudem. Pokiaľ sa však v novom rozpočte konečne presadí programové rozpočtovanie, ktoré bolo súčasťou reformy fiškálneho manažmentu v rokoch 2000–2001, bude to krok dopredu. Ak by sa programové rozpočtovanie presadilo do dôsledkov, každý rezort by musel mať svoj útvar Hodnoty za peniaze, respektíve rozpočtári vládnych rezortov by museli preskúmavať návrh na vynaloženie každého eura už dávno.

Kedy sa môžeme vrátiť k vyrovnanému hospodáreniu – prípadne, vrátime sa k nemu vôbec?

Vyrovnaný rozpočet sa dá dosiahnuť rýchlo, ak sa prijmú drastické konsolidačné opatrenia. Takto dosiahnutý vyrovnaný rozpočet by však nemusel byť udržateľný, jeho dôsledkom by veľmi pravdepodobne bol hospodársky pokles. Mohli by sme sa dostať do bludného kruhu: opatrenia na znižovanie deficitu – hospodársky pokles – nové opatrenia na znižovanie deficitu a tak ďalej. Nehovoriac o sociálnej neudržateľnosti rýchlych konsolidačných opatrení a zvyšovaní takzvaného skrytého dlhu v sektoroch ako školstvo a zdravotníctvo. Okrem toho transformácie na zelenú a digitálnu ekonomiku sú investične náročné. Keby sa uplatnilo zlaté pravidlo, vládne investície by sa nezaratúvali do deficitu, ale iba do dlhu.

Ako hodnotíte zmenu v pravidle rozpočtovej zodpovednosti z dielne SaS, takzvanú daňovú brzdu?

Daňová brzda a snaha konsolidovať verejné financie sú v priamom rozpore. Nielen to. Naša zložená daňová kvóta patrí k tým najnižším v OECD. Podľa ministerstva financií dosiahla vlani 34,6 percenta hrubého domáceho produktu. To, čo by sa malo zmeniť, je štruktúra daňovo-odvodových príjmov. A, samozrejme, znižovať daňové úniky, respektíve daňovú medzeru pri DPH, ako aj pri priamych daniach.

Minister práce Milan Krajniak presadil ďalší odklad odvodov pre firmy. Je toto dobré riešenie?

Zrejme je to nutné opatrenie, ale výpadky vo fondoch Sociálnej poisťovne a zdravotného poistenia je potrebné kompenzovať zo štátneho rozpočtu.

Bude to mať ešte kto splatiť?

Je to dlh z koronakízy. Politika ECB zmierňuje podmienky dlhovej služby a tie sú zatiaľ priaznivé. Znepokojovať by nás mal dlh súkromného sektora a domácností, takzvané hypotekárne úvery.

Zdá sa, že vláda viacerými opatreniami drží zamestnanosť. Čo sa stane, keď sa opatrenia skončia?

Netreba zabúdať, že pomoc najväčšiemu zamestnávateľovi – malému a strednému podnikaniu – je nedostatočná. Podľa prieskumu Slovak business agency prežijú pri najnovšej pomoci najviac ohrozené sektory dva či tri mesiace. Ak bude koronakríza pokračovať a pomoc štátu nie, bude nasledovať rýchly nárast nezamestnanosti.

Je toto dobrá cesta?

Alternatívou k udržaniu zamestnanosti podporou podnikov je priama podpora ľudí, ktorí zamestnanie stratia. Je na rozhodnutí štátu, ktorú cestu kedy zvolí.

Aké opatrenia by ste v tejto situácii odporúčali vláde vy?

Aby jedno z kritérií poskytnutia pomoci podniku bola jeho história platenia daní a odvodov. Ak ju nemá dobrú, dala by som prednosť priamej pomoci ľuďom. Prieťahy so schválením federálneho rozpočtu v USA sa sústredili na to, či má vláda USA poskytnúť každému občanovi jednorazovú pomoc 600, alebo 2 000 dolárov (491 až niečo vyše 1 636 eur, pozn. red.).

Dôchodková reforma, rodičovský bonus, zmeny v druhom pilieri – je to udržateľné? Ako vnímate spôsob, akým minister práce individuálny strop aj rodičovský bonus presadil?

Už som niekde povedala, že OĽaNO sa necháva prevalcovať stranou SAS. Na druhom mieste stranou Sme rodina. OĽaNO svoje volebné žetóny premrháva a ak sa nespamätá, vypadne z hry nadobro. Horšie je, že zásahy do ústavy, keď sa dokonca ústavný zákon mení podľa ad hoc poslaneckých návrhov, bude v budúcnosti veľmi ťažké napraviť. Aj v takých nezmyselných prípadoch, ako je takzvaný rodičovský bonus.

Rodičovský bonus je podľa niektorých ekonómov vytváraním ďalšej nerovnosti.

Podkopáva princíp solidárnej spoločnosti. Je to rozšírenie sporenia pre seba (druhý pilier, pozn. red.) na moju rodinu. Čo to je za spoločnosť, ktorá presadzuje takýto princíp?

A čo odvodový bonus, ktorý sa snaží pretlačiť minister hospodárstva Richard Sulík?

Odvodový bonus je hrobom sociálneho štátu. V kombinácii s rovnou daňou je to riešenie šité na mieru pre tých, ktorí si dokážu z vlastných príjmov hradiť vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, všetky prípady výpadku príjmov, ktoré iných ruinujú, a môžu sa ešte tešiť na bohatý súkromný dôchodok. Sulíkovo kilečko obsahuje síce nesporne odstránenie niektorých byrokratických nezmyslov, no kritici hovoria aj o znížení ochrany zamestnancov.

V čom vidíte slabiny tohto návrhu?

Hlavnou slabinou Sulíkových kilečiek je, že namiesto riešenia pomoci podnikateľskej sfére počas koronakrízy, naštartovania transformačných procesov, ktoré by ju mali dostať na vyššie priečky konkurencieschop­nosti, sa vyčerpáva odstraňovaním byrokratických nezmyslov. Lex corona nebola o korone a nemala byť schválená v skrátenom legislatívnom konaní. Isteže, zbytočná byrokracia nepomáha podnikaniu, otázkou však je, či všetko, čo navrhuje odstrániť, je prijateľné aj celospoločensky. Zníženie ochrany zamestnancov je krokom k zmäkčovaniu prostredia, ktoré udržuje pri živote aj neraz neperspektívne podniky. Nehovoriac o negatívnych dôsledkoch na zamestnancov.

Je to vôbec priechodné?

Sulík si krok za krokom presadzuje to, čo chce. Jeho vyjednávaciu pozíciu uľahčuje Matovičovo nevládnutie.

A čo daňová reforma a návrat rovnej dane?

Ak argumentujeme porovnaniami so štátmi OECD, tak by štruktúra daňovo-odvodových príjmov mala byť iná. Príjmy z dane fyzických osôb by mali byť dvojnásobne vyššie, odvody zase 1,7-krát nižšie, a príjmy z majetkových daní by mali byť až štyrikrát vyššie. Rovnou daňou by sme štruktúru daňových príjmov ešte viac deformovali. Ale toto porovnanie Sulík a jeho prívrženci neurobia, respektíve hovoria iba o vysokých odvodoch. Jednou z ciest, ako zvýšiť príjmy z daní z príjmov fyzických osôb, je zavedenie progresívnej dane, ako ju poznajú v starých štátoch EÚ.

Ako vnímate zrušenie obedov zadarmo? Prezidentka návrh vrátila s tým, že navrhuje rozšírenie dotovaných obedov cez zmäkčenie podmienok na dotáciu. Nárok by tak malo viac detí. Bolo by to v takejto podobe udržateľné pre rozpočet?

Žiaľ, pani prezidentka nepochopila socializačnú funkciu obedov zadarmo. Takto k inkluzívnej spoločnosti nevykročíme. Rozpočet unesie iné výdavky: napríklad kúpu 17 nových radarov. Nie je to náš jediný investičný dlh.

Brigita Schmögnerová (73) vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V štúdiu matematickej štatistiky pokračovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr získala hodnosť kandidáta ekonomických vied. Ďalšie vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach a vo Washingtone. V rokoch 1976 až 1979 pracovala ako vedecká pracovníčka. Po zmene režimu bola poradkyňou podpredsedu vlády, neskôr odbornou poradkyňou v komisiách ministerstva priemyslu. V rokoch 1998 až 2002 bola ministerkou financií. Na prelome novembra a decembra 2020 publikoval autorský kolektív pod jej vedením štúdiu Solidárne, ekologické a moderné Slovensko. (Vydalo ju zastúpenie Friedrich-Ebert-Stiftung na Slovensku.)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
56 debata chyba
Viac na túto tému: #Sulík #rozpočet #Krajniak #Kilečko #dôchodky #Brigita Schmögnerová