Podľa ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) pandémia koronavírusu ukázala, že zavedenie systémovej podpory udržania pracovných miest v prípade ekonomických ťažkostí má svoje opodstatnenie. „Preto chceme preplácať zamestnávateľom náklady na zamestnancov počas krízového obdobia aj v budúcnosti a na to bude slúžiť fond udržania zamestnanosti, skrátene kurzarbeit,“ hovorí Krajniak.
Kurzarbeit by mal podporovať v čase skrátenej práce zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) v prípade dočasného prerušenia činnosti z dôvodu, ktorému nemohli predísť a negatívne ovplyvňuje ich podnikanie. Podľa rezortu ide najmä o mimoriadnu situáciu, výnimočný stav alebo núdzový stav, prípadne okolnosti vyššej moci. Podporu však nebude možné žiadať napríklad pri výpadkoch spôsobených sezónnosťou podnikania, reštrukturalizácii, plánovanej odstávke či rekonštrukcii.
Aké budú podmienky?
Podmienkou nároku bude napríklad to, aby došlo u zamestnávateľa k takému obmedzeniu činnosti, keď nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu minimálne desať percent ustanoveného týždenného pracovného času. Pri živnostníkoch musí ísť o pokles tržieb najmenej o 40 percent za kalendárny mesiac v porovnaní s rovnakým kalendárnym mesiacom v predchádzajúcom roku. Pomoc sa bude v týchto prípadoch vyplácať od začatia obmedzenia činnosti až do jej skončenia.
„Zamestnávatelia a SZČO, ktorí si poctivo platia odvody, budú podávať žiadosti o podporu elektronicky a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú musieť rozhodnúť o dávke a vyplatiť ju do desiatich dní,“ približuje postup žiadania o pomoc štátny tajomník ministerstva Boris Ažaltovič. Dodáva, že ak úrad žiadosť zamietne alebo rozhodne o nižšej podpore, žiadateľ sa bude môcť v štandardom správnom konaní odvolať.
Zamestnávatelia by tam mali počas krízového stavu dostávať príspevok na čiastočnú úhradu mzdových nákladov na zamestnanca za každú hodinu vo výške 60 percent priemerného hodinového čistého zárobku zamestnanca. „To znamená, že na tejto pomoci bude 60 percentami participovať štát, 20 percentami zamestnávateľ a rovnako 20 percentami aj zamestnanec,“ vysvetľuje minister práce Krajniak.
Zamestnanci by tak nakoniec mali dostávať 80 percent svojej čistej mzdy. Živnostníci by mali mať nárok na príspevok vo výške 60 percent svojho vymeriavacieho základu. Podporu budú úrady práce vyplácať mesačne, najviac však šesť mesiacov počas dvoch rokov. Povinnosťou zamestnávateľa bude následne zachovať podporené pracovné miesto najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory.
Živnostníci a podnikatelia budú mať povinnosť vykonávať svoju činnosť taktiež nepretržite najmenej dva mesiace po vyplatení posledného príspevku.
Nový fond
Peniaze sa budú vyplácať z novozriadeného fondu zamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Firmy do neho budú odvádzať 0,5 percenta z vymeriavacieho základu zamestnanca, ale aj z náhrady mzdy, ktorú poskytne zamestnancom v období takzvaného kurzarbeitu. Zároveň sa o 0,5 percenta zníži aktuálny odvod na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že odvody sa nezvýšia len tým, ktorí poistné v nezamestnanosti platia.
Živnostníci, ktorí nie sú dobrovoľne poistení v nezamestnanosti odvody stúpnu o 0,5 percenta z vymeriavacieho základu do fondu zamestnanosti. Tí totiž nemajú v rámci povinných mesačných sociálnych odvodov povinnosť platiť si aj poistenie v nezamestnanosti. Zavedenie kurzarbeitu podľa rezortu práce riešil riadiaci výbor, ktorý prvýkrát zasadol na ministerstve práce ešte vlani v júli.
Návrh zákona je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa k nemu môže vyjadriť odborná aj laická verejnosť. Pripomienkovanie sa skončí 25. januára tohto roka. Pripomienky sa potom budú posudzovať a rezort práce pripraví finálnu verziu zákona. Ak sa kurzarbeit zavedie, Slovensko sa zaradí medzi 17 krajín Európskej únie, ktoré tento nástroj využívajú.