Shepperd: Potrebujeme jasný plán, inak pivovarníci pandémiu neprežijú

Aký bol rok 2020 pre pivovarníkov?

Náročný, plný neistoty a obáv z budúcnosti. Pivovarníctvo je prepojené na viacero oblastí, ktoré pandémia viac alebo menej zasiahla. Prísne obmedzenia pre gastrosektor, ktoré sa začali v marci 2020, majú výrazne negatívny dopad na pivovary. A to od malých remeselných a reštauračných až tie po veľké. V októbri minulého roka zaznamenalo gastro až 70 percent prepad tržieb evidovaný cez e-kasu. Preto dve tretiny prevádzok, ktoré ponúkajú pivo, hlásili, že ak nedostanú potrebnú pomoc od štátu, skrachujú. Tieto problémy sa však preniesli aj na výrobcov sladu, pestovateľov jačmeňa či distribútorov. Objektívne budeme schopní vyčísliť tieto dopady až tento rok.

Aký dopad to bude mať?

Treba si uvedomiť, že situácia v gastre má negatívny dopad aj na celkovú ekonomiku Slovenska. Viac ako 12 000 gastro­prevádzok zamestnáva približne 53 000 ľudí priamo a ďalších viac ako 40 000 nepriamo – napríklad u dodávateľov surovín a služieb. Často ide o rodinné podniky, ktoré sú pre celé rodiny základným zdrojom živobytia.

Čo spôsobila pandémia slovenským pivovarom?

Za prvý polrok minulého roka klesol predaj piva v reštauráciách až o 40 percent. To sa v obdobnej miere odrazilo aj na poklese výberu DPH a spotrebnej dane práve za pivo predané v gastrosegmente. Nárast predaja v maloobchode túto stratu nedokázal kompenzovať. Len polovica výpadku spotreby v pohostinstvách sa presunula do domácností. Vyplýva to z ekonomickej analýzy, ktorú si nechalo Slovenské združenie výrobcov piva a sladu vypracovať vlani na jeseň. Tá ukázala, že čím menej čapovaného piva sa predá, tým je väčší výpadok z výberu DPH v štátnej kase. Predsa len pivo z plechovky vypité na gauči nevytvára takú pridanú hodnotu ako to čapované, čo vypijeme v pivárni. Druhá vlna pandémie je v plnom prúde aj s prísnymi obmedzeniami prevádzky podnikov s koncom v nedohľadne. Perspektíva pre gastro i jeho dodávateľov je preto veľmi ponurá.

A čo zatvorenie terás?

To zobralo väčšine gastroprevádzok aj ten zlomok tržieb, ktoré im pomohli aspoň čiastočne pokrývať fixné náklady.

Museli niektoré zatvoriť?

Informáciu o tom, že by niektorý pivovar zavrel práve kvôli pandémii, zatiaľ nemáme. Pivovarníci robia všetko pre to, aby nemuseli svojich zamestnancov prepúšťať.

O koľko im klesli tržby v minulom roku?

Opatrenia vlády na zamedzenie šírenia koronavírusu zasiahli celý dodávateľsko-odberateľský reťazec pivovarníckeho odvetvia. Tržby pivovarov za pivo a radler klesli v prvom polroku 2020 v medziročnom porovnaní o vyše desatiny. Najviac k tomuto prepadu prispel výpadok tržieb z gastrosektora. A tiež pre presun predaja piva z reštaurácií do maloobchodu, v ktorom sú ceny nižšie.

Leto nepomohlo?

Čiastočne. Po dvoch jarných mesiacoch, keď museli byť vlani gastroprevádzky úplne zatvorené, bol nástup letnej pivnej sezóny rozpačitý a pomalý. Teplé mesiace sú pritom najdôležitejším obdobím pre predaj piva. Prázdninové letné mesiace síce priniesli pre zasiahnuté gastro trošku optimizmu. Ten však zhasol s nástupom druhej vlny a obmedzením predaja len na okienka a terasy. Od minulého piatka sú však zatvorené aj terasy.

A čo malé pivovary, ponúkali pivo cez okienko či donášku?

Každý minipivovar, ktorému to ekonomika dovolí, sa snaží ostať v povedomí svojich zákazníkov. V prípade možnosti predaja len cez okienko je takmer nevyhnutné ponúkať viac ako len pivo. Väčšie šance na prežitie tak majú reštauračné pivovary s dobrou kuchyňou a vernými zákazníkmi.

Využili podniky pomoc od štátu?

Aktuálna pomoc je nedostatočná a často ťažko dosiahnuteľná kvôli byrokracii a formalitám. Gastroprevádzky mohli využiť náhradu miezd do 80 percent, pomoc s nájmami a možnosť odkladu splátok odvodov. Tieto nástroje štátnej pomoci neboli dostatočné a už vlani museli siahať aj na svoje úspory. Mnohé podniky už museli pristúpiť k prepúšťaniu.

A čo dotácia na nájomné?

Na pomoc s nájmami vyčlenilo ministerstvo hospodárstva 200 miliónov eur. Podmienka spoluúčasti prenajímateľa však skomplikovala prístup k tejto pomoci. Doteraz tak bola vyplatená len desatina z ohlásenej sumy. Aj preto žiadame, aby ministerstvo túto podmienku prehodnotilo.

Je podľa vás pomoc od štátu adekvátna?

Nie. Gastro je dnes v takej kritickej a bezvýchodiskovej situácii, že potrebuje okamžitú finančnú pomoc. Mnohí využili možnosť odloženia splátok. Je dobre, že bola predĺžená až do konca júna 2021. Samo osebe to však nestačí.

Čo by pomohlo?

Treba, aby štát flexibilne reagoval na pripomienky z praxe a upravoval podmienky pomoci tak, aby bola aj maximálne účinná. Viaceré existujúce nástroje pomoci nie sú dostatočné, pre väčšinu prevádzok sú totiž ťažko dosiahnuteľné. Ak sa to urýchlene nezmení, mnohé gastroprevádzky neprežijú zimu.

A čo úvery od bánk?

Prevádzky gastroslužieb nedokážu získať komerčný úver, banky vyhodnotili sektor ako vysoko rizikový. Preto sme navrhli nastaviť štátne záruky za úvery pre gastropodniky. A to tak ako v Česku, kde napríklad malé a stredné gastroprevádzky získajú štátne ručenie za bankový úver až vo výške 90 percent.

Pomôže 100-miliónová pomoc od štátu cestovnému ruchu?

Každá cielená pomoc je vítaná a potrebná. Táto pomoc však pomôže kompenzovať iba časť strát prevádzok v sektore gastroslužieb a jej účinnosť budeme vedieť zhodnotiť s odstupom času.

Čo by ešte pomohlo?

Zníženie DPH na stravovacie služby na 10 percent. Slovensko so sadzbou 20 percent má štvrtú najvyššiu DPH na gastroslužby v únii. Zníženú sadzbu od päť do desať percent majú všetky okolité krajiny. Toto opatrenie je zároveň jedným z krokov na elimináciu dopadov pandémie na gastrosektor, ktoré členským štátom odporúča prijať aj Európska komisia. V rámci spoločnej platformy #StáleMámeChuť sme predstavili šesť opatrení, ktoré by mohli zachrániť podniky na pokraji krachu. Žiadame zodpovedné inštitúcie a politikov, aby reagovali na naše výzvy a urobili potrebné rýchle kroky. Potrebujeme, aby bol systém vyplácania Prvej pomoci+ nastavený tak, aby peniaze prišli na účet žiadateľov ešte do konca roka 2020. Zároveň žiadame zvýšiť náhradu mzdy na 100 percent. Nedoplatky za sociálne, zdravotné a nemocenské odvody za zamestnancov by nemali diskvalifikovať žiadateľov o podporu z Prvej pomoci pre udržanie zamestnanosti.

Ako naštartovať sektor po pandémii?

Podporiť spotrebu. Pomôcť by však mal aj štát. Rátame s tým, že ľudia sa budú aj báť. Navrhujeme preto zaviesť poukazy na konzumáciu alebo zľavové kupóny do reštaurácií od štátu. Skúsenosti z iných európskych krajín ukazujú, že poukazy sú rýchlym a efektívnym riešením, ktoré by pomohlo prevádzkam zabezpečiť aspoň základné tržby a udržať zamestnanosť.

Až také ľahké to asi nebude.

Základným problémom pre gastroprevádzky je neistota ďalšieho vývoja. A to nielen samotnej pandémie, ale i opatrení. Bez jasného vládneho plánu nemajú podnikatelia žiadnu možnosť plánovať, ako prežiť najbližšie týždne alebo mesiace.

Majú ľudia záujem o pivo?

Tu možno konštatovať, že pivo sa vždy pilo a vždy sa piť bude. Koronakríza má však odlišný vplyv na objemy piva predaného v gastrosegmente a v maloobchode. V medziročnom porovnaní sa celkový objem piva predaný za prvý polrok 2020 znížil len o päť percent. Avšak zatvorenie gastroprevádzok v období marec až máj 2020 spôsobilo dramatický pokles predaja čapovaného piva. V priemere až o 40 percent, v niektorých prípadoch až o 80 percent. Za prvý polrok minulého roka tak každý obyvateľ Slovenska vypil v priemere o 15 čapovaných pív menej ako obyčajne.