OLAF pritom pre spomínané podhodnotené čínske dovozy v roku 2018 vyrátal, že Slovensko má zaplatiť do rozpočtu Európskej únie colné úniky v sume až 300 miliónov eur. Reakciou Slovenska bola spoločná žaloba s Veľkou Britániou voči pravidlám, ktoré retrospektívne nastavil OLAF. Ten však podhodnotené dovozy z rokov 2013 až 2015 stále prešetruje. „Na jeho zistenia bude nadväzovať interné vyšetrovanie finančnej správy, aby sme dokázali opísať, čo sa fakticky stalo a či išlo o systémovú alebo personálnu chybu,“ povedal pre SITA Žežulka s tým, že podľa tohto vyšetrovania budú následne prijaté opatrenia, aby sa podobná situácia už neopakovala.
Šéf finančnej správy však potvrdil, že Slovensko doposiaľ v tejto súvislosti do rozpočtu Európskej únie nedoplácalo ani euro. „Stále sme v komunikácii s Európskou úniou, pridali sme sa k žalobe Veľkej Británie voči pravidlám, ktoré retrospektívne nastavil OLAF. Jednoznačne treba povedať, že v prípade dovozu ázijského textilu nejde o slovenský problém ale o celoeurópsky problém,“ tvrdí Žežulka. Rovnako je podľa neho nevyhnutné si uvedomiť, že colný režim dovozu tovaru s následným dodaním v rámci EÚ je legitímnym colným režimom, aj keď je náchylnejší k daňovým únikom.
Aktuálne je však podľa Žežulku situácia pri dovoze čínskeho textilu radikálne iná ako v spomínaných rokoch 2013 až 2015, čo nie je práve najlepšou správou pre slovenský rozpočet. „V súčasnosti sa dovoz textilu z Ázie fakticky zastavil, čo ale nie je takisto dobré, pretože príjmy z cla sa delia medzi národný rozpočet a rozpočet Európskej únie,“ dodal prezident finančnej správy s tým, že Slovensko má preto záujem, aby sa aj tento tovar u nás vyclieval, musí to však byť za férové ceny a pri dodržaní ostatných právnych predpisov.