Gastrolístkové firmy už na Krajniakovu zmenu reagovali spŕškou kritiky. Nečudo, rezort práce v doložke vplyvov odhaduje, že sa možnosť voľby bude týkať 50 až 60 percent zamestnancov. To môže počet odberateľov stravných lístkov, a tiež provízie z ich sprostredkovania, značne okresať.
Asociácia moderných benefitov (AMOBE), ktorá vydavateľov zastrešuje, napríklad tvrdí, že firmy si novinku vyložia po svojom. Ľuďom podľa nich príspevok nakoniec zanikne vo výplate alebo jej časť zamestnávatelia príspevkom jednoducho nahradia. Odvolávajú sa aj na rezort financií, ktorý to naznačil v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Dôvodil totiž tým, že návrh zákona neupravuje maximálnu výšku sumy finančného príspevku. „Upozorňujeme na možné nahrádzanie časti zdaniteľného príjmu zamestnancov formou vyplácania tohto príspevku oslobodeného od dane z príjmov,“ napísal rezort financií. Finančný príspevok na stravu však bude, tak ako stravné lístky, oslobodený od daní a odvodov.
Gastrolístkové firmy v boji proti novele argumentujú aj tým, že zamestnanci príspevok nepoužijú na teplý obed, ale na platenie iných potrieb či dlžôb. „Debaty o tom, či zamestnanci prestanú chodiť na obedy, sú absolútne bezpredmetné a na úrovni štvrtej cenovej skupiny,“ myslí si ekonóm z INESS Róbert Chovanculiak.
Zamestnanci sú dospelí ľudia, dodáva – a majú právo sa rozhodnúť, kedy a na aký obed chcú alebo nechcú ísť. Úbytku stravníkov sa neboja ani gastro prevádzky. „Zmena zákona zásadným spôsobom nezníži počet ľudí, ktorí počas pauzy chodia na teplý obed alebo si kupujú iný pokrm,“ myslí si šéf Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.
Ako to bude fungovať? Na výplatnej páske by mala pribudnúť nová položka stravné, ktorá bude tieto peniaze jasne kategorizovať. Zamestnanec tak bude vedieť rozlíšiť, čo je mzda a čo príspevok na jedlo. Riziko splynutia stravného so mzdou vylučuje aj ministerstvo práce. „Finančný príspevok nie je mzdou a je účelovo viazaný na stravu,“ uvádza hovorkyňa ministerstva práce Veronika Pazičová.
Hrozí exekúcia?
Tu sa však kritika gastrolístkových firiem nekončí. AMOBE ešte pred schválením novely vládou upozorňovala, že v návrhu chýba aj ochrana príspevku pred exekúciou. Nad týmto tvrdením však krúti hlavou hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová.
„Príjmy, ktoré sú výslovne určené na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, sa nezapočítavajú do čistej mzdy,“ upozorňuje. Za také sa považujú napríklad príspevky na stravovanie, čo je v tomto prípade napríklad gastrolístok či finančný príspevok.
„Preto sme presvedčení, že zamestnávatelia veľmi jednoducho dokážu odlíšiť sumu vyplatenú ako príspevok na stravovanie zamestnanca,“ dodáva hovorkyňa. Mzdové oddelenie zamestnávateľa tak bude v prípade dlhu na príkaz exekútora strhávať peniaze len zo mzdy zamestnanca.
Kolesárová zdôrazňuje, že nie je dôvod, aby uvedená náhrada podliehala exekučnému konaniu. Podľa jej slov by však poslanci urobili dobre, aby sa z dôvodu právnej istoty a pre vylúčenie rôznych podivných výkladov takéto znenie uviedlo aj v zákone. Oddelenie sumy príspevku od mzdy by ho však malo ochrániť pred exekučným konaním.
(Ne)regulované poplatky
Už niekoľko rokov sa však vedie diskusia, že na systéme stravovania gastrolístkové firmy zarábajú „pekné“ peniaze. „Obeťami súčasného systému sú predovšetkým reštaurácie a iné stravovacie zariadenia, ktoré emitenti dotlačili k plateniu provízie vyššej ako päť percent,“ tvrdí napríklad Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).
Asociácia gastrolístkových firiem sa bráni tým, že nejde len o peniaze. „Diskusia o príspevku na stravovanie sa obmedzila iba na diskusiu o províziách, pričom príspevok na stravovanie je predovšetkým zamestnanecký a sociálny benefit,“ myslí si prezident AMOBE Štefan Petrík. Zákon im v súčasnosti umožňuje vyberať za poskytnutie stravných lístkov poplatok do výšky troch percent z ich hodnoty.
K tomu si ešte môžu účtovať napríklad poplatok za doručenie. Tŕňom v oku kritikov je však následný odkup. Od koncových prevádzok, ako napríklad reštaurácií či obchodov, sa totiž gastrolístky opäť vracajú k vydavateľom. Výšku poplatku pri odkupe už v tomto prípade zákon nijako nereguluje. Jeho výška závisí od rokovaní s prevádzkami.
Podľa AMOBE sú dnes všetky poplatky na dobrovoľnej dohode dvoch zmluvných strán. „Poplatky na strane zamestnávateľa a odkup sú dokopy v priemere na úrovni štyroch percent z hodnoty lístka,“ reagoval na tvrdenia Petrík. Podľa jeho slov si gastrolístkové firmy pri poskytnutí účtujú dve percentá a ďalšie dve za odkup. Dodal, že úroveň poplatkov nie je nadštandardná.
Prax však ukazuje, že reálne môžu byť poplatky za odkup na oveľa vyššej úrovni. Potvrdzuje to aj prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. „Veľkí hráči platia províziu do 2,5 percenta, ale u menších obchodníkov je to tri až päť percent,“ zdôrazňuje.
Mastné marže?
Okrem výšky sadzieb poplatkov sa vedie polemika aj o ziskových maržiach gastrolístkových firiem. Tá v podstate ukazuje percentuálny pomer medzi ziskom po zdanení a tržbami firmy. Podľa Finstatu sa ziskové marže najväčších vydavateľov stravných lístkov za posledné roky pohybovali na úrovni od zhruba 11 percent po vyše 39 percent.
Na porovnanie, ziskové marže napríklad v maloobchode sa za posledné roky pohybujú od mínusových hodnôt až po niečo cez deväť percent. Na privysoké poplatky sa sťažovali priamo Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska aj samotné gastro prevádzky.
„Mnohé reštaurácie poukazovali na jednostranný rast výšky provízie zo strany emitentov, neprimerane v pomere k pridanej hodnote tohto nástroja,“ argumentuje jej šéf Marek Harbuľák. Po vypuknutí koronakrízy však reštauráciám vyšli niektoré gastrolístkové firmy v ústrety a počas jari im poplatky za odkup odpustili.