Ďalšie referendum? Odborári sa chcú ľudí pýtať na Krajniakovu minimálnu mzdu

Ide o ďalší pokus odborárov, ako zvrátiť zmeny pri minimálnej mzde a podmienkach zloženia tripartity. „Podpisom petície za vypísanie referenda môžu dať občania najavo, že nesúhlasia s opatreniami vlády, ktoré znižujú mzdové a sociálne štandardy pracujúcich a negatívne zasahujú do postavenia a práv zamestnancov,“ oznámili odborári.

Ľudí sa chcú v prípadnom referende pýtať na výšku minimálnej mzdy, úroveň príplatkov za prácu či stupne najmenších zárobkov. Okrem toho chcú od ľudí vedieť, či súhlasia so zmenami v tripartite a v podmienkach zriadenia odborov. Podľa slov prezidenta KOZ Mariána Magdoška túto petíciu nekoordinovali s inými organizáciami. Okrem nich totiž avizovalo zber podpisov a snahu o referendum viacero politických strán.

Druhá podpisová akcia

Odborári si pritom veria. Podľa Magdoška ich referendum bude vyhlásené ako prvé. „Naším cieľom je nazbierať 350-tisíc podpisov v čo najkratšom čase,“ tvrdia odborári. Z ich radov pritom ide už o druhú podobnú akciu. Ďalších 305-tisíc podpisov totiž vyzbierala ich dcérska Odborová organizácia (OZ) KOVO, ktorá chce zastaviť pripravované zmeny v dôchodkovom systéme. Snaha o referendum je tak zrejme pokračovaním dlhodobých nezhôd medzi nimi a ministrom práce.

Na meno si nevedia prísť už od konca augusta. Vtedy sa na tripartite riešilo nové nastavenie minimálnej mzdy. Odborári nesúhlasili s tým, aby bola nižšia ako 60 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov – teda ešte bývalou vládou nastavený automat. Krajniak si preto zavolal na individuálne rokovanie len zástupcov zamestnávateľov. Podľa odborárov tým porušil pravidlá sociálneho dialógu a na protest z rokovania odišli predčasne.

„Odborári zotrvávali na svojich nereálnych požiadavkách. Napriek tomu, že rokujeme spolu mesiace, tak ani raz neustúpili,“ reagoval vtedy na ich kritiku minister práce. Odborári sa preto rozhodli pre protestné akcie, ktoré im podľa slov Magdoška značne hatil vyhlásený núdzový stav. Aj preto boli aktívni skôr na sociálnych sieťach. „To, čo sa deje na Slovensku, považujeme za aroganciu moci,“ povedal Magdoško.

O zastavenie návrhov z dielne ministra práce pritom žiadali okrem samotného ministra aj poslancov, premiéra i prezidentku.

Tripartitné trampoty

Od konca leta je tripartita v podstate paralyzovaná a od tohtoročných parlamentných volieb zasadala len dvakrát. Z blokovania sa pritom odborári a rezort práce navzájom obviňujú. Minister práce už na vyhlásenia odborárov viackrát reagoval. Podľa jeho slov je pripravený rokovať s každým, kto prejaví záujem o sociálny dialóg. Ešte na konci októbra reagoval na vyhlásenie odborárov, že blokuje zasadnutia tripartity.

Ich konanie označil za divadlo a ich tvrdenia zase za klamstvá. „Aby som mohol zvolať rokovanie, musí jej predsedníctvo schváliť program. Ale už viac ako dva mesiace sa zástupcovia odborárov predsedníctva nezúčastňujú,“ povedal Krajniak s tým, že odborári zavádzajú. Program totiž musia schvaľovať všetci členovia tripartitnej rady. Rezort práce posielal pozvánku na zasadnutie predsedníctva niekoľkokrát.

Na dva septembrové a jeden októbrový termín však odborári odmietli prísť. „KOZ nesúhlasila s bezdôvodným zvolávaním ad hoc rokovaní tripartity bez vopred avizovaného obsahu. V liste sme upozornili ministra práce, že svojím konaním porušuje rokovací poriadok,“ tvrdí hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. Odborári sa odvolávajú napríklad na to, že im rezort práce nepredložil schválený plán práce tripartity.

Pozvánková prestrelka

KOZ obviňuje ministra, že obchádza zákon a ešte v októbri naňho podali podnet na Generálnu prokuratúru. „Považujem za pokrytecké, že odborári sa sťažujú, že nezvolávam tripartitu, ale na druhej strane veľmi dobre vedia, že to bez schválenia programu na predsedníctve nemôžem urobiť,“ povedal Krajniak.

Na inú pozvánku odborári zase reagovali tak, že majú mediálne zverejnený program a nikto sa nebude môcť zúčastniť ani plenárneho zasadnutia. Krajniak tvrdí, že vtedy im chcel vyjsť v ústrety a z dôvodu ich zaneprázdnenosti presúval termín zasadnutia predsedníctva. Ani potom však nikto z odborárov neprišiel.

Magdoško kvôli tomu neskôr adresoval rezortu práce list, kde ministra upozornil na porušovanie zákona o tripartite. Ďalšia pozvánka odborárom prišla až po tom, čo zákon prešiel vládou. Podľa Nemethovej minister zvolal rokovanie predsedníctva tripartity na 22. októbra tohto roka, kde sa mal okrem iného riešiť aj kurzarbeit.

Ten však už deň predtým schválila vláda. Takže aj keby tripartita o jeho podobe rokovala, vláda by naň už neprihliadala. Preto ani na toto rokovanie odborári neprišli.

Žlté odbory?

Po letnom konflikte navyše prišiel minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) s nápadom na zmenu zloženia tripartity. Novela Zákonníka práce, ktorá je na rokovaní v Národnej rade, upravuje aj pôsobnosť odborových organizácií na podnikovej úrovni, ale aj v tripartite, upozornila viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová. Po novom musí byť každý člen odborov v tej-ktorej firme aj jej zamestnancom.

Ide podľa nej aj o porušenie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Tá hovorí, že zastupujúce organizácie musia byť najväčšie v danej krajine. Podľa odborárov tak novela dohovory poruší. Rezort práce zase tvrdí niečo iné. „Dohovor vychádza z princípu najreprezenta­tívnejších združení, pričom pravidlá reprezentatívnosti si nastavuje členský štát,“ píše sa v dôvodovej správe k novele.

Aj Uhlerová priznáva, že MOP nedefinuje, koľko má organizácia združovať členov. „Reprezentatívnosť sa odvíja od počtu a medzinárodného ukotvenia tej-ktorej organizácie,“ dodala. Odborári tiež naznačujú, že minister chce zriadiť takzvané žlté odbory. To v praxi znamená, že predstaviteľ odborovej organizácie zároveň koná v prospech zamestnávateľa.

Po novom tam majú firmy i ľudí zastupovať aspoň po tri organizácie. Doteraz museli odborári, ale aj zamestnávatelia splniť podmienku 100-tisíc členov. To v súčasnosti za odbory spĺňala len KOZ. Po zmene sa budú členovia dopĺňať v podstate od najväčšieho. Stolička v tripartite bude zaručená len na jeden rok.