Rozpočet rozhádal parlament. Prejde tento týždeň?

Streda patrila zákonu roka. Ráno návrh rozpočtu na budúci rok uviedol, ako býva dobrým zvykom, samotný minister financií Eduard Heger (OĽaNO). „Hráme s otvorenými kartami, priznávame každé číslo, nenadhodnocujeme príjmy a ukazujeme výdavky,“ povedal. Aj preto nazval návrh „rozpočtom pravdy, záchrany a zodpovednosti“. Vláda má podľa Hegera ambíciu naplniť svoje programové ciele.

, , 02.12.2020 09:00, aktualizované: 17:06
debata (5)

S vyrovnaným rozpočtom v najbližších rokoch sa zatiaľ nepočíta. Cieľom je do roku 2024 len zreteľne smerovať k dosiahnutiu štrukturálne vyrovnaného hospodárenia. „Hneď ako to okolnosti dovolia, musíme z tejto dlhovej hory zostúpiť do bezpečia. Zdravé verejné financie musia byť vecou národnej cti,“ povedal v pléne Heger.

Poobede sa začala k rozpočtu búrlivá rozprava. Prihlásilo sa do nej písomne 11 poslancov, ďalší ústne. Ani o piatej hodine poobede nebola rozprava ukončená. Pokračovať tak bude aj vo štvrtok, po jej skončení by sa o návrhu malo hlasovať.

Slovensko má na budúci rok hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 7,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Aktuálny odhad na tento rok predpokladá schodok až na 9,68 percenta. Pri výpadku príjmov a pri vyšších výdavkoch v podobe sociálnych opatrení a rôznych pandemických pomocných programov sa vyšší deficit verejných financií na tento rok aj očakával, ale nie až v takej výške.

Zase raz tá tripartita

Návrh prešiel vládou tesne pred uplynutím zákonného termínu. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách totiž musí ministerstvo financií návrh rozpočtu predložiť parlamentu do 15. októbra. Napriek zvyklostiam však neprešiel zákon roka tripartitou. Kritizujú to nielen zástupcovia firiem, ale aj odborári. Práve na nich sa vyhovára nielen minister financií, ale i šéf rezortu práce Milan Krajniak (Sme rodina). Tvrdia, že odbory znefunkčnili tripartitu. Konfederácia odborových zväzov zase oponuje, že Krajniak im ponúka termíny, keď majú dlhodobo ohlásené akcie. A práve kvôli nim sa aj ospravedlnili.

Práve chýbajúce prerokovanie návrhu tripartitou kritizovala opozícia. Označila to za hrubé porušenie tvorby zákona o rozpočte, požiadala aj o zvolanie poslaneckého grémia. „Od roku 2007 sa nikdy nestalo, že by bol zákon o rozpočte predkladaný do Národnej rady bez konzultácií s tripartitou,“ povedal na začiatku hlasovania o rozpočte predseda strany Smer Robert Fico. Tvrdil, že nie sú splnené zákonné podmienky o hlasovaní.

Podľa podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Za ľudí) však zákon porušený nebol. Tripartita dlhodobo nie je uznášaniaschopná, oponoval. A podľa Krajniaka jej zvolanie nie je možné ani teraz. Navyše, rokovací poriadok, ktorý je nadradený zákonu o tripartite, nepovažuje vylúčenie tripartity za prekážku v hlasovaní.

Koaličná SaS považuje návrh štátneho rozpočtu za prijateľný kompromis. Poslanec Marián Viskupič (SaS) vidí v návrhu viacero výziev – jednak v súvislosti s očakávanými príjmami na úrovni takmer 40 miliárd eur, či s plánom minúť vo verejnej sfére na budúci rok takmer polovicu ročného hrubého domáceho produktu. „Prijímame tak rozpočet s deficitom sedem miliárd a ja dúfam, že na konci roka 2021 budeme končiť s verejným dlhom menším ako 60 miliárd eur," povedal pre agentúru TASR Viskupič. Verí, že po nástupe lepších rokov sa Slovensko vráti k nižšej úrovni zadlženia a viac sa sústredí na konsolidáciu verejných financií. Aj preto SaS navrhuje doplniť do zákona o rozpočtovej zodpovednosti takzvanú daňovú brzdu. „Vďaka nej by sa konsolidácia nerobila cez zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia," dodal poslanec.

NKÚ dvíha prst

Hodnotenie návrhu rozpočtu na budúci rok prednesol v parlamente aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík. Ocenil rozhodnutie nejsť cestou konsolidácie verejných financií. Naopak, nepozdáva sa mu znižovanie počtu ľudí na úradoch práce či v kontrolných úradoch.

Mitrík v pléne pripomenul, že návrh rozpočtu bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach pandémie a poklesu ekonomiky. Predpokladá, že sa to môže premietnuť aj do hospodárenia v ďalších rokoch. „Návrh hodnotí NKÚ skôr ako realistický, odrážajúci možnosti krajiny a budúceho vývoja,“ povedal Mitrík. Ide podľa neho o kvalifikovanejší výstup ako po minulé roky.

Zvýšenie hrubého dlhu verejnej správy na úroveň 65 percent HDP je však podľa Mitríka výstražným signálom. Pandémia i mimoriadne bezpečnostné či ekonomické opatrenia, prijímané na národnej i medzinárodnej úrovni, sa môžu negatívne premietnuť do realizácie viacerých rozvojových projektov, upozorňuje predseda kontrolórov.

Rozpočet prešiel aj v RRZ

Pod drobnohľad si ešte pred parlamentom vzala návrh rozpočtu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Pričom, zdá sa, obstál – rada ho považuje za realistický. Vládny odhad celkového výsledku hospodárenia je totiž veľmi blízky odhadu RRZ. „Vládne odhady deficitu bývali v uplynulých rokoch podhodnotené, rada hodnotí tento fakt ako pozitívnu zmenu,“ povedal jej predseda Ján Tóth.

Rada hodnotí pozitívne aj reformu financovania verejných investícií, ktorá vyžaduje splnenie kritérií Hodnoty za peniaze pred uvoľnením peňazí zo štátnej kasy. Vo väčšej miere prišlo k prepojeniu revízií výdavkov s rozpočtovým procesom. Do návrhu sa totiž dostali revízne opatrenia aj v iných oblastiach ako zdravotníctvo.

Rada však upozornila, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa od roku 2018 výrazne zhoršila. A v pásme vysokého rizika bola ešte pred krízou, ktorú spôsobila pandémia. Je na vláde, aby štátnu kasu dostala pod kontrolu. Tóth pripomenul aj vplyv dôchodkového systému na verejné financie. Práve tu vidí viaceré riziká. A aj preto víta chystanú reformu penzií.

Uvoľnené pravidlá

Celkové príjmy štátnej kasy by v budúcom roku mali dosiahnuť 39,5 miliardy eur, výdavky 46,7 miliardy eur. Deficit by tak mal byť v sume 8,05 miliardy eur. Zadlženie sa nachádza nad maastrichtskou hranicou – dlh by sa tak mal vyšplhať na 65 percent hrubého domáceho produktu. Ešte vlani to bolo 48 percent. Slovensko však plánuje využiť výnimku z Bruselu, ktorá uvoľňuje pravidlá na konsolidáciu verejných financií. Cieľom je neohroziť hospodárske oživenie.

Návrh však počíta s tým, že pomôcť by mohli skúsenosti z jari a dosah druhej vlny na ekonomiku Slovenska a aj štátov únie by mohol byť miernejší. „Ak by si však situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa vo štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie,“ tvrdí rezort financií v návrhu rozpočtu 2021. Ministerstvo financií zmenilo aj štruktúru materiálu. „Na rozdiel od minulých rokov sa kladie väčší dôraz na prezentáciu rozpočtu ako celku,“ vysvetľuje v návrhu.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #NKÚ #heger #RRZ
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy