Naďalej ide o pomerne nízku úroveň inflácie, upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská. Výraznú zmenu nepredpokladá ani v najbližších mesiacoch. „Ceny tovarov a služieb budú medziročne vyššie aj počas nasledujúcich mesiacov, v rozpätí 1–2 %,“ odhaduje Sadovská. Defláciu alebo pokles cien na medziročnej báze v nasledujúcich mesiacoch zatiaľ neočakáva.
Za jedlo platíme viac
K určitému zrýchleniu zdražovania prišlo v prípade potravín a nealkoholických nápojov, ktoré v októbri zaznamenali medziročný nárast cien o jedno percento. V septembri ich ceny takmer stagnovali, keď zaznamenali medziročný nárast iba o 0,1 %. Oproti vlaňajšku si aj naďalej priplácame najmä za mäso, ktoré zdraželo o 5,2 %. Naopak, lacnejšie ako pred rokom vychádza zelenina, ktorá ubrala z cien 4,8 %. O 2,7 percenta je lacnejšie aj ovocie.
„Počas uplynulých mesiacov ťahal napríklad ceny mäsa nahor africký mor ošípaných. Svoju rolu ale zohrávajú aj takpovediac mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy,“ vysvetľuje Sadovská. Cenotvorbu v prípade potravín ale ovplyvňuje aj počasie, následne stav úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace aj ceny agrokomodít na svetových trhoch, dodáva. Do cien zasiahla aj pandémia. „Poľnohospodárstvo, potravinárstvo a obchod s potravinami žiadnu pauzu nemali, fungovali nepretržite a boli kľúčovými oblasťami v čase COVID-19,“ hovorí analytička.
Medziročne sa najviac zvýšili ceny v oblasti reštaurácie a hotely o 4,2 % – a to najmä reštaurácie a kaviarne. Hore išli aj ceny kaderníctiev a salónov krásy a predajní so šperkmi a hodinkami – o 4,1 %. Pridali aj ceny z zdravotníctve – a to o 3,8 %. Naopak, klesli ceny v doprave, o 4,6 percenta. Je za tým hlavne zlacnenie palív.
Návrat rastu už na budúci rok
„Medziročná inflácia by sa mohla aj počas ostávajúcich mesiacov tohto roka držať na úrovni blízko 1,5 percenta,“ odhaduje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. V úvode budúceho roka by však mohlo podľa neho prísť k spomaleniu rastu cien smerom k jednému percentu. A to najmä v dôsledku mierneho zlacnenia niektorých regulovaných cien energií, dodáva analytik.
Naopak, opačným smerom by malo pôsobiť postupné vyprchávanie efektu lacnej ropy či návrat cien potravín na trajektóriu rastu, ale aj zvýšenie daní z cigariet a tabaku. „I vďaka tomu by sa medziročná inflácia mohla k záveru budúceho roka pomaly zotavovať naspäť smerom k úrovni dve percentá,“ hovorí Koršňák.