Rodová aj platová nerovnosť na Slovensku sa prehlbuje. Dostali sme slabšiu trojku

Ďalšia sféra, v ktorej Slovensko zaostáva za priemerom Európskej únie - rodová rovnosť. V rebríčku členských štátov, ktorý mapuje rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca, ako práca, peniaze, vedomosti, čas, moc a zdravie, sa nachádzame až na 26. mieste. Navyše, za posledných 10 rokov sme sa prepadli o sedem miest. V Indexe rodovej rovnosti sa so skóre 52,4 zo 100 nachádzame približne 14 bodov pod priemerom únie.

, 29.10.2020 11:41
15

Najväčší problém-odmeňovanie

Jeden z najväčších rodových rozdielov je na Slovensku práve v odmeňovaní. Ženy u nás zarábajú o 19,4 percent menej než muži. Navyše, podľa štúdie Svetového ekonomického fóra a na základe doterajšieho vývoja bude trvať 77 rokov, kým ženy platy mužské platy vôbec dobehnú.

Dôvodov platovej nerovnosti je viacero. Je to najmä kariérna prestávka, keď ženy vypadávajú z pracovného procesu kvôli materskej a rodičovskej dovolenke, čo má vplyv na vývoj ich mzdy a neskôr aj na dôchodok. V rovnakej miere k tomu prispievajú aj oblasti pôsobenia žien. V službách a pomáhajúcich profesiách je vyššie zastúpenie žien, no zarábajú zhruba o 11 percent menej než ich mužskí kolegovia na porovnateľných pozíciách. „Rozdiel podporuje aj stále nízke zastúpenie žien v manažérskych a výkonných funkciách, čo môžu spôsobovať buď obmedzené kariérne príležitosti, pomyselný kariérny sklenený strop, ale aj motivácia a ochota žien rásť v kariérnom rebríčku,“ upresňuje Marcela Krajčová, People & Culture manažérka slovenskej pobočky PMI.

Problém môžu riešiť zamestnávatelia

Situáciu by do veľkej miery mohla vyriešiť ochota zamestnávateľov ženy férovo ohodnotiť. Tí by podľa Lindy Valko Gálikovej, PR manažérky 365.bank, mali zakotviť politiku rovnocenného odmeňovania a príležitostí na pracovisku do svojich interných hodnôt, ale aj šíriť osvetu a otvárať tieto témy v rámci mediálneho priestoru.

K zmene a vytvoreniu rodovej rovnosti by podľa Marcely Krajčovej pomohla aj podpora pri vypracúvaní interných auditov v oblasti rovnocenného odmeňovania a prístupu v práci. Rovnako aj obsadzovanie žien do výkonných a rozhodovacích pozícií či systematické Leadership Academy programy pre ženy. Zabudnúť netreba ani na potrebu lepšej infraštruktúry v oblasti starostlivosti o deti, ako sú jasle, škôlky a podobne. V neposlednom rade je však nevyhnutné aj zvyšovanie sebavedomia žien vracajúcich sa do práce po „rodičovskej prestávke“, ako aj podpora mužov na jej absolvovanie.

Kvôli stabilnému príjmu a rodine sú matky na získanie práce oveľa ochotnejšie znížiť svoje platové očakávania, prejsť na nižšiu pozíciu alebo pracovať na skrátený úväzok. Ich osobné ambície tak idú bokom.

Aj muži môžu ostať doma

Pritom to tak vôbec nemusí byť. Materská dovolenka už nie je len čisto ženskou výsadou. Za posledné tri roky vzrástol počet mužov na rodičovskej dovolenke až 6-násobne, pričom túto možnosť využil každý piaty muž. Podľa prieskumu 365 banky je pritom ochotná zostať doma s dieťaťom takmer polovica chlapov. Medzi najčastejšie spomínané dôvody, pre ktoré chcú tak spraviť, patrí vyšší príjem ich partnerky a snaha umožniť jej kariérne rásť.

Urobiť však niečo treba aj s množstvom neplatenej práce, ktorú ženy v domácnosit bežne vykonávajú. Ich podiel na domácnosti je až o tretinu vyšší. Rodová rovnosť v práci sa tak začína doma. „Ak partner nespozoruje, že potrebujeme jeho súčinnosť pri domácich prácach alebo pri starostlivosti o dieťa, treba sa ozvať a navzájom komunikovať. To isté platí aj v práci pri platovej otázke. Mnohé ženy si myslia, že ich úsilie bude náležite ohodnotené aj bez toho, aby na seba upozornili. Opak je však pravda,“ uzatvára Krajčová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
15 debata chyba
Viac na túto tému: #rodová rovnosť #platová nerovnosť