Mýtny systém čakajú veľké zmeny. Už o štyri roky by mal fungovať po novom. Otázne je aj fungovanie po roku 2022, keď sa skončí zmluva s terajším správcom mýta – so spoločnosťou SkyToll. Už budúci rok sa má skúšobne spustiť aj spoplatnenie ciest druhej triedy v trnavskej župe.
A ak sa osvedčí, je možné, že ho spustia aj ostatné kraje. Prinesie viac spoplatnených ciest aj väčší zisk a opravené cesty? Práve na opravy totiž veľká časť mýta ide.
Eurá a kilometre
"Zoberte si napríklad cestu medzi Trenčínom a Žilinou. Tam je dĺžka spoplatnenej diaľničnej trasy 71,2 kilometra,“ vysvetľuje riaditeľ úseku spoplatnenia a informačných technológií Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Jaroslav Ivanco.
Ak dopravca obíde diaľnicu po cestách prvej triedy, prejde podľa neho len o niečo viac – teda 73,5 kilometra. Z tých je však spoplatnených len necelých 50 percent, zvyšok sú bezplatné prejazdy intravilánmi, upozorňuje Ivanco. "Ak tak spraví veľký kamión s hmotnosťou nad 12 ton, pri každej jazde ušetrí približne šesť eur,“ dodáva. Pokiaľ ide o veľkého prepravcu, ktorý za rok urobí svojimi vozidlami týmto úsekom napríklad desaťtisíc jázd, ušetrí len na ňom vyše 60-tisíc eur.
Dopravcovia s tým však nesúhlasia. Argumentujú tým, že prejazd po cestách prvej triedy je pre nich neefektívny, pretože trvá dlhšie. "Cez intravilány sa musí jazdiť, lebo sa tam nakladá a vykladá. Keď spoplatnia súbehy, zvýši to pre NDS výnos z mýta asi o 17 miliónov eur, ale dopravcom to minimálne o 15 percent zvýši náklady,“ hovorí predseda Únie autodopravcov Slovenska Stanislav Skala. A to hlavne regionálnym a tým, čo zásobujú obchody, dodáva.
Samé benefity?
Navyše rozšírenie mýta pomôže aj samosprávam, sťažujúcim sa na arogantných kamionistov. Tí totiž cez obce obchádzajú spoplatnené úseky, hlukom znižujú kvalitu života obyvateľov, ohrozujú deti a ničia cesty. Tak vidí situáciu ministerstvo dopravy, ktoré pripravilo nový návrh vyhlášky vymedzujúcej úseky diaľnic, ciest I. triedy a ciest II. triedy s výberom mýta.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Po ekonomickej stránke ho rezort odôvodňuje tým, že optimalizáciou úsekov a znížením spoplatnených mýtnych transakcií klesnú náklady na celý systém. Zároveň stúpne výber mýta, pretože sa do systému zaradia nielen nové diaľničné úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec a D4 Rovinka – Ivanka pri Dunaji, ale aj vybrané intravilánové úseky ciest 1. triedy, ktoré sú súbežné s diaľnicami. Tie potom kamionisti prestanú zneužívať na obchádzanie spoplatnených úsekov.
Pre spoplatnenie ciest v intraviláne však hovorí aj ďalší argument. Jedným z najvyťaženejších intravilánových nespoplatnených úsekov bol podľa NDS tranzit cez Bratislavu z diaľnice D2 cez Most Lafranconi smerom na Maďarsko a Rakúsko. Týmto úsekom prejdú ročne takmer tri milióny kamiónov. Z toho sú viac ako dva milióny zahraničných, ktoré u nás neplatia ani cestnú daň a v danom úseku ani mýto. Výrazne sa však podieľajú na znehodnocovaní ciest.
NDS predpokladá, že po zavedení mýta sa len v tomto úseku vyberie vyše 4,5 milióna eur bez DPH. Z toho by 3,2 milióna zaplatili zahraniční prepravcovia, zvyšok domáci. Tým by však vyššie náklady mali kompenzovať úľavy na cestnej dani. Jej zníženie vláda schválila začiatkom októbra. Pre dopravcov znamená úsporu približne 30 miliónov eur.
Ako s cestami II. triedy?
Samostatnou kapitolou je spoplatnenie ciest II. triedy. To sa ako pilotný projekt pripravuje v Trnavskom kraji a nie je súčasťou pripravovanej vyhlášky. Ide vlastne o experiment. V rámci neho trnavská župa v spolupráci s NDS a ministerstvom dopravy vybrala 16 úsekov ciest druhej triedy. Na nich by malo byť v priebehu budúceho roku pilotne zavedené nenulové mýto pre nákladnú dopravu.
"Vybrané boli prioritne úseky ciest v našej správe, ktoré sú paralelné s cestami I. triedy, rýchlostnými cestami a diaľnicami, na základe čoho sú zneužívané ako obchádzkové trasy v súčasnosti spoplatnených úsekov ciest,“ povedal pre Pravdu trnavský župan Jozef Viskupič. Do zoznamu podľa neho župa nezaradila krátke úseky, ktoré využívajú predovšetkým lokálni dopravcovia. Tých nechcú zaťažovať platením mýta, dodal Viskupič.
Tento projekt sa nepozdáva ani jednému zo zástupcov organizácií dopravcov, teda UNAS a ČESMAD. Svorne tvrdia, že náklady naň budú vyššie ako suma získaná výberom mýta. A tak podľa nich nedáva zmysel. Kto má naozaj pravdu, bude možné posúdiť najskôr po polroku testovacej prevádzky, keď bude k dispozícii dosť dát.