„Prioritou by dnes malo byť čo najskoršie zavedenie nového mýtneho systému, v ktorom budú prevádzkové náklady maximálne 7 až 12 percent, a to aj vrátane infraštruktúry, teda mýtnych brán,“ povedal pre denník Pravda šéf Únie autodopravcov Stanislav Skala.
Podľa neho nemá význam aktuálny mýtny systém meniť, pretože je netransparentný, má neúmerne vysoké prevádzkové náklady, z ktorých profituje súkromná spoločnosť. O prípadnom spoplatnení ciest druhej triedy sú ochotní začať sa so štátom baviť až vtedy, ak budú jednoznačne stanovené pravidlá pre nový mýtny systém. Dovtedy je pre nich táto možnosť neprijateľná, dodal Skala.
V otázke pilotného spoplatnenia vybraných úsekov ciest II. triedy v budúcom roku v Trnavskom kraji nie sme schopní nájsť kompromis. Náklady na výber mýta tam budú vyššie ako získaná suma.Roman Kment, hovorca združenia ČESMAD Slovakia
Cesty nižších kategórií, teda aj cesty II. triedy, patria do vlastníctva samosprávnych krajov, ktoré ich musia udržiavať a opravovať. Prekáža im, že ich využívajú aj dopravcovia v nákladnej doprave, pričom dochádza k ich väčšiemu znehodnocovaniu. Cez mýto chcú sprostredkovane získať viac peňazí na ich opravu, respektíve dosiahnuť stav, aby sa ťažké nákladné autá vrátili späť na spoplatnené diaľnice a cesty I. triedy.
Podľa predstaviteľov oboch profesiových organizácií dopravcov spoplatnenie ciest II. triedy neprinesie viac financií na ich opravu a pilotný projekt spoplatnenia vybraných úsekov v Trnavskom kraji považujú za pochybný. Trnavská župa už totiž vybrala v spolupráci s ministerstvom dopravy a Národnou diaľničnou spoločnosťou 16 úsekov ciest II. triedy, ktoré by mohli byť spoplatnené – a to už na budúci rok.
Nemožný kompromis
„V otázke pilotného spoplatnenia vybraných úsekov ciest II. triedy v budúcom roku v Trnavskom kraji nie sme schopní nájsť kompromis. Náklady na výber mýta tam budú vyššie ako získaná suma,“ hovorí Roman Kment, hovorca združenia ČESMAD Slovakia. Podľa neho iba nákladné vozidlá nedokážu zaplatiť cestnú infraštruktúru na Slovensku. Ak sa nezmení zásadne systémový prístup k jej financovaniu a nepríde k reforme, mýto bude stále čiernou dierou, kde dopravcovia platia milióny eur a napriek tomu štát a župy nemajú financie na cesty.
Mýto by sa podľa neho Kmenta vyberať len na úsekoch ciest, kde nákladovosť systému bude nižšia ako suma, získaná výberom mýta. Tento parameter podľa neho cesty II. triedy nespĺňajú. Rovnako je pre zástupcov autodopravcov neprijateľná plánovaná preklasifikácia približne 559 km už spoplatnených úsekov ciest I. triedy do kategórie s vyššou sadzbou mýta. Tá pre nich predstavuje dodatočné náklady približne 13 miliónov eur.
Čakanie na nové mýto
S argumentom, že zásadné zmeny prinesie až nový mýtny systém, do určitej miery súhlasí aj ministerstvo dopravy. To očakáva od nového systému spoplatnenia najmä, že z vybraného mýta pôjde najväčšia časť financií naspäť štátu na údržbu a zlepšovanie cestnej siete, ktorú využívajú všetci, vrátane autodopravcov. Zároveň bude tento systém kompatibilný s celoeurópskym mýtnym systémom, ktorý by mal byť zavedený od roku 2028.
Foto: NDS
Problematickým obdobím budú roky 2022 a 2023, keď už nebude platiť zmluva s aktuálnym prevádzkovateľom. „Netreba predlžovať zmluvu so súčasným prevádzkovateľom. Podľa našich informácií možno nový mýtny systém v skúšobnom režime spustiť do šiestich mesiacov, ak by to však nešlo, môžeme dočasne opäť prejsť na klasické diaľničné známky,“ navrhuje Stanislav Skala.
Spoplatnenie elektronickým mýtom by sa podľa dopravcov teraz vôbec nemalo meniť, pretože iba prehĺbi negatívne dosah na ich činnosť, s ktorými sa stretávajú aj v súvislosti s opatreniami proti šíreniu pandémie COVID-19. Preto by ho museli premietnuť do svojich cien, čo zákonite znamená aj zdraženie prepravovaného tovaru. Ministerstvo tvrdí, že aj keď sa o tomto opatrení uvažuje, nie je však otázkou najbližších týždňov.