Stav verejných financií sa v Európe v prvom roku krízy výrazne skomplikoval a inak tomu nie je ani na Slovensku. Preto je potrebné pomáhať ekonomike adresnými dočasnými protikrízovými opatreniami a efektívnymi verejnými investíciami a zároveň je potrebné dávať pozor, aby nám „neuleteli“ bežné výdavky.
Deficity majú vzrásť v priemere o 8 % HDP a verejný dlh až o 16 % HDP. Sú krajiny, ktoré nesplnia minimálne jednu z dvoch hlavných požiadaviek Paktu rastu a stability, a to trojpercentný deficit a dlh pod 60 % HDP. Európske štáty v týchto časoch finalizujú prípravy na svoje rozpočty pre budúci rok.
Situácia na Slovensku je navyše komplikovaná tým, že najmä v posledných dvoch rokoch pred krízou sme si nezodpovedne zničili zdravie verejných financií, najmä opatreniami v dôchodkoch.Ján Tóth
Čo sa týka vonkajšieho prostredia, aj v roku 2021 EÚ vypína svoje fiškálne pravidlá. Kríza totiž podľa Tótha neodišla, čaká sa na vakcínu. „Situácia na Slovensku je navyše komplikovaná tým, že najmä v posledných dvoch rokoch pred krízou sme si nezodpovedne zničili zdravie verejných financií, najmä opatreniami v dôchodkoch,“ konštatuje Tóth.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií je však podľa Tótha kľúčové aby ekonomické stimuly prichádzali z jednorazových protikrízových opatrení, ako napríklad pandemické dávky, pomoc s nájmom, či kurzarbeit, a z efektívnych verejných investícií. Naopak, nemali by sme stimulovať ekonomiku cez opakovateľné bežné výdavky nad rámec tzv. automatického stabilizátora, teda pri medziročnom raste do zhruba 5 %. Dôvod podľa Tótha je, že tieto výdavky sú väčšinou nárokovateľné aj v budúcich rokoch, a preto tak naplno zaťažujú aj budúcnosť po kríze.
Preto snaha zaviesť trvalú prioritizáciu verejných financií na základe princípu Hodnoty za peniaze môže byť podľa Tótha kľúčovou reformou modernizovania zostavovania štátneho rozpočtu. „A dôchodková reforma, ktorá navráti finančnú stabilitu do dôchodkového systému je pre naše verejné financie životne dôležitá. V súčasnosti je totiž až tretina dôchodkov, ktoré majú byť vyplácané o 50 rokov finančne ohrozená,“ hovorí Tóth.
Najdôležitejší je podľa Tótha pohľad cez okuliare dlhodobej udržateľnosti. Ak dlh stúpa kvôli protikrízovým jednorazovým opatreniam a nedochádza tak k zhoršovaniu štrukturálneho deficitu, dopad na dlhodobú udržateľnosť je podľa neho len dočasný a veľmi obmedzený. A naopak, dlhodobú udržateľnosť vieme výrazne ovplyvniť legislatívnymi zmenami v dôchodkoch alebo štrukturálnymi reformami.