O nič lepšie sa nejavia ani čísla Štatistického úradu, ktoré ukázali, že minulý rok zarábali ženy o vyše pätiny menej ako muži. O prémiách ani nehovoriac. Tam sú ženy oproti mužom ukrátené až o 45 percent. Ministerstvo práce vidí cestu v motivácii zamestnávateľov a v Akčnom pláne rovnosti medzi ženami a mužmi a rovnosti príležitostí, ktorý pripravuje.
Samozrejme, na papieri sú platy vyriešené už poriadne dlho. Ešte v roku 2007 bol do Zákonníka práce doplnený paragraf 119a, ktorý zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov. Realita je však iná a rozdiel v platoch je na Slovensku piaty najväčší z celej Európskej únie. Denník Pravda zisťoval, či ministerstvo práce chystá nejaké riešenie. To sa odvolalo na Akčný plán rovnosti medzi ženami a mužmi a rovnosti príležitostí, v rámci ktorého chce predstaviť konkrétne opatrenia na podporu rovnosti žien a mužov na Slovensku. Tie by mali zahŕňať aj opatrenia na dosiahnutie platovej rovnoprávnosti.
Na to, prečo je medzi platmi mužov a žien stále viditeľná priepasť, existuje podľa ministerstva viacero dôvodov. „Napríklad môže ísť o vhodnosť mužov a žien na prácu v niektorých špecifických odvetviach alebo kvôli charakteristike zamestnania, ktorú zväčša ženy vykonávajú,“ povedala hovorkyňa ministerstva práce Eva Rovenská. Zmenu by podľa nich mal priniesť aj Národný projekt „Rodová rovnosť na pracovisku“. Cez ten chce rezort povzbudiť zamestnávateľov na rovnakú výšku odmeňovania mužov a žien. „Chceme ukázať zamestnávateľom, že dosiahnutie platovej rovnoprávnosti žien a mužov je v konečnom dôsledku výhodné aj pre nich,“ dodáva Rovenská.
Prvé kroky by však mohli urobiť už samotné podniky. A to napríklad väčšou transparentnosťou v odmeňovaní. „Napríklad zavedením povinnosti zverejňovať pravidelné správy o priemerných mzdách mužov a žien pracujúcich na rovnakých pozíciách na úrovni jednotlivých podnikov,“ hovorí výskumníčka Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Barbora Holubová. Zmenu podľa nej prináša aj kolektívne vyjednávanie na základe zistených rodových príjmových rozdielov a dožadovanie sa nápravy.
Práve to funguje skôr v regiónoch s vyššou mierou zamestnanosti. Tá podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej preukázateľne ovplyvňuje schopnosť zamestnancov a ich odborových združení rokovať o zvýšení platov. „Tam, kde je vyššia nezamestnanosť, zamestnávateľ môže vždy ukázať na potenciálne zástupy ľudí ochotných pracovať aj za daných platových podmienok,“ hovorí.