Zastropovanie jedného dôchodkového veku pre všetkých by sa tak podľa šéfa rezortu práce a sociálnych vecí zmenilo na individuálny dôchodkový strop. Zopakoval pritom svoje predošlé vyjadrenia o tom, že po odpracovaní určitého počtu rokov by mal mať každý nárok na odchod do dôchodku. „Zatiaľ to podľa prepočtov vychádza na 40 rokov,“ povedal.
Do 40 rokov poistenia by sa podľa Krajniaka malo započítavať aj obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého bola žena alebo muž na materskej alebo rodičovskej dovolenke a poistné za rodiča platil štát. „Keď niekto začne pracovať vo fabrike v 18 rokoch, v 58 rokoch sa môže rozhodovať, či chce alebo nechce ísť do dôchodku,“ povedal. Ak niekto podľa ministra ukončí štúdium na vysokej škole v 23 rokoch a začne pracovať, tak by mohol ísť do penzie v 63 rokoch.
Dôchodkový vek na Slovensku by mal opätovne rásť spolu so zvyšovaním strednej dĺžky života. Vyplýva to z dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Ide o tzv. zásobník reforiem pre plán obnovy. Ako upozorňuje rezort financií, stredná dĺžka života v starobe bude v budúcnosti stúpať. Pri existujúcom strope na dôchodkový vek budú ľudia na dôchodku dlhšie, čo zvýši výdavky na dôchodky. „Naviazanie dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života výrazne zvýši dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému,“ uvádza sa v materiáli.
Podľa návrhu ústavného zákona o dôchodkovom systéme, ktorý pripravuje ministerstvo práce a sociálnych vecí, by sa mal stanoviť dôchodkový vek, ktorý sa bude zvyšovať na základe strednej dĺžky života. Alternatívou môže byť stanovenie minimálneho obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné s prípadnou úpravou minimálnej dĺžky odpracovaných rokov na základe strednej dĺžky života ako podmienky nároku na odchod do dôchodku.