To nerieši ani novela zákona o sociálnom poistení poslankýň Petry Krištúfkovej (Sme rodina), Anny Zemanovej (SaS) a Kataríny Hatrákovej (OĽaNO), ktorú v stredu odobrila vláda, i keď s pripomienkami. Platiť mala už od novembra tohto roka. Tento termín však Sociálna poisťovňa považuje za nereálny.
K novele zákona sa pripravuje pozmeňujúci návrh, o ktorom by mal rokovať parlamentný sociálny výbor, alebo ho poslanci predložia priamo v pléne Národnej rady. "Na základe tohto pozmeňujúceho návrhu sa bude parlament rozhodovať,“ uviedol po rokovaní vlády pre agentúru Sita minister práce Milan Krajniak.
Ísť by malo o pripomienky spomínané v predkladacej správe od rezortu práce, ale aj v stanovisku sekcie vládnej legislatívy na úrade vlády. Tie odporúčajú, aby o návrhu v druhom a treťom čítaní rokoval parlament až po rozhodnutí Ústavného súdu o zastropovaní odchodu do dôchodku.
Problematická je aj retroaktivita návrhu. Hrozí totiž, že ženy s dvoma deťmi narodené v roku 1958 by dovŕšili dôchodkový vek ešte pred účinnosťou novely. Okrem toho by spätná úprava mohla byť diskriminačná pre ročníky 1955 a 1956, píše sa v stanovisku.
Návrh totiž rieši len odchod do dôchodku pre ženy z ročníkov 1957 až 1963. Ak parlament novelu schváli, aj ženy z týchto ročníkov by mohli ísť do dôchodku o pol roka skôr za každé vychované dieťa. Týkať by sa to malo 120-tisíc žien.
Minister práce Milan Krajniak sa však nechal počuť, že by skorší odchod do dôchodku mal byť umožnený aj mužom, čo by využili materskú, respektíve rodičovskú dovolenku. Malo by ísť o jedno z opatrení na podporu rodín. Ďalším opatrením by mal byť podľa Krajniaka dôchodkový strop – do penzie by tak mohol ísť človek po odpracovaní 40 rokov.
Aj o pätinu menej
Dôchodky znižuje v porovnaní s dôchodkovým automatom už ich zastropovanie, upozorňuje Ján Šebo z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ľuďom bez detí o vyše pätinu. Pri skoršom odchode do penzie pri ženách s deťmi tak pôjde o ďalšie zníženie. "Už samotné znenie ústavy, kde sa za vychované dieťa znižuje dôchodkový vek o šesť mesiacov, je falošná bonifikácia pre ženy,“ hovorí Šebo.
Dôchodkový vzorec totiž vychádza nielen z celoživotného príjmu, priemernej mzdy, ale aj z počtu odpracovaných rokov. Vo všetkých oblastiach ťahajú ženy za kratší koniec. "Spoločnosť je nastavená tak, že práve žena by mala počas svojej pracovnej kariéry prioritne ostávať doma s dieťaťom, okrem toho ženy nedosahujú také mzdy ako muži pri rovnakom vzdelaní, veku a pracovnom zaradení,“ hovorí Šebo. No nielen nižšie platy, ale aj menej odpracovaných rokov ukráti ženy na penzii. V priemere ide približne o tri roky.
"Len samotný skorší odchod do dôchodku v dôsledku nižšieho dôchodkového veku znamená penalizáciu približne tri až sedem percent za jeden rok,“ hovorí Šebo. Okrem toho ženy zarábajú menej, čo sa tiež odzrkadlí na konečnej sume. Výsledkom je tak približne o 18 percent nižší dôchodok, upozorňuje Šebo. A naopak, ak by ženy nevyužili možnosť skoršieho odchodu, vysvetľuje, rástla by ich aktuálna dôchodková hodnota naviazaná na rast priemernej mzdy. Výsledkom by bol vyšší priznaný dôchodok.
Zosúladenie pravidiel rovnako pre všetky ženy považuje analytička Poštovej banky Jana Glasová za spravodlivé. Menej kóšer sú však platové rozdiely – ženy na Slovensku zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži. A situácia sa nezmení ani na dôchodku. "Vzhľadom na nižšiu mzdu počas svojho produktívneho veku majú ženy často aj nižší dôchodok ako muži,“ hovorí Glasová. Aj preto sú ženy oveľa viac ohrozené chudobou. Najviac sa to týka žien samoživiteliek.
Nižšie štátne poistné
Hoci predkladateľky tvrdia, že novela – teda skorší odchod do dôchodku – nebude mať vplyv na jeho výšku, nie je to tak celkom pravda. Ako už bolo spomenuté, do vzorca na výpočet dôchodku vstupuje aj počet odpracovaných rokov. Pritom počas materskej a rodičovskej dovolenky platí dôchodkové poistenie štát, no nie v rovnakej výške, ako sa platí zo mzdy.
"Štát za ženu počas tohto obdobia platí poistné z relatívne nízkeho vymeriavacieho základu, presnejšie zo šesťdesiatich percent vymeriavacieho základu, ktorý platil dva roky dozadu,“ upozorňuje finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Čím viac rokov tak žena strávi doma s dieťaťom či deťmi, tým nižšia suma sa jej zarátava.
Na rok 2020 je vymeriavací základ stanovený na sumu 607,80 eura, pričom 60 percent z nej je 364,68 eur, vysvetľuje Búlik. Práve z tejto sumy platí štát 18 percent na starobné poistenie, čiže len 65,64 eura mesačne. "Ak by táto žena pracovala v zamestnaní a mala mzdu napríklad 1 000 eur v hrubom, na starobné poistenie by jej odchádzalo až 180 eur mesačne,“ hovorí Búlik.
Vyrovná príjmy akčný plán?
Rozdielnosť platov na rovnakých pozíciách si zjavne uvedomuje aj rezort práce. Ten chystá Stratégiu rovnosti žien a mužov. V nej má byť vypracovaný aj akčný plán s konkrétnymi úlohami na posilnenie ekonomickej situácie žien, vysvetľuje hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.
"Ministerstvo sa bude zasadzovať za realizovanie politík zameraných na znižovanie nerovností medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien, ako aj vyrovnávanie rozdielov na trhu práce a dôchodkov žien a mužov, ktoré vznikli z dôvodu materstva,“ hovorí.
Denník Pravda zisťoval, či je v hre aj zmena výšky štátneho príspevku na dôchodok počas materskej a rodičovskej. Podľa Husárovej sa vláda zaviazala "k skvalitneniu systému dôchodkového poistenia osôb starajúcich sa o deti“. Čo to presne znamená, zatiaľ nevedno.