Pritom ešte v máji sľuboval premiér Igor Matovič „reformné leto“ plné verejných konferencií za prítomnosti odborníkov. Podieľať sa na nich mal aj minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Po vlne kritiky prelomil mlčanie okolo chystaného materiálu pred pár dňami minister financií – vo videu na sociálnej sieti. "Celé leto sme pracovali na dokumente, ktorý by som pracovne nazval Moderné a úspešné Slovensko. Zahŕňa všetky plánované reformy, ktoré sme si dali za cieľ,“ hovorí šéf rezortu vo videu. Na reformách podľa neho pracoval tím odborníkov. Zdá sa však, že len za zatvorenými dverami.
Experti mali vychádzať z programového vyhlásenia vlády, inšpirovať sa mali aj Národným programom reforiem. Ten vláda schválila ešte v máji. Na vyše osemdesiatich stranách však nie je nič revolučné. Pokrývajú totiž takmer všetko, s čím má Slovensko od nepamäti problém. A to od dôchodkovej reformy, zvyšovania platov učiteľov cez podporu návratu matiek na trh práce až po reformu nemocníc. Nechýba ani vytvorenie nového dopravného modelu. Ten pôvodný do konca roka 2019 pripravila ešte bývalá vláda.
Ďalším podkladom pre slovenský materiál mali byť aj odporúčania zo správy o stave krajiny, ktoré nám každoročne zasiela Brusel. Tie sa pritom z roka na rok príliš nemenia. „Ide o oblasť verejných financií, vzdelávania, vedy výskumu, zdravotníctva, trhu práce, kvality verejnej správy a boja proti korupcii, zelenej ekonomiky a digitalizácie,“ spresňuje tlačový odbor ministerstva financií.
Otázne je, či takéto oblasti vôbec môžu byť z Plánu obnovy financované. Európski lídri totiž ešte na júlovom summite jasne povedali, že peniaze, čo si únia na finančných trhoch požičia, majú členským štátom pomôcť prekonať koronakrízu. No nie každú z nefungujúcich oblastí v tom-ktorom štáte. Podľa Ingrid Ludvikovej, vedúcej tlačového tímu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ide hlavne o to, aby boli hospodárstva únie udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy, ktoré prináša zelená a digitálna transformácia. „Hlavným cieľom je obnova európskeho hospodárstva prostredníctvom podpory štrukturálnych reforiem a investícií,“ hovorí.
Ak teda Slovensko chce, aby jeho konečný návrh reforiem dostal od Bruselu zelenú, mal by sa zamerať hlavne na konkurencieschopnosť, produktivitu, environmentálnu udržateľnosť, vzdelávanie, zdravie a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.
Zamestnávatelia: Chceme zelené reformy
Európske kritériá, na rozdiel od tých vládnych, spĺňajú reformné návrhy od samotných zamestnávateľov. Slovensko by sa podľa nich malo zamerať najmä na oblasť energetiky – konkrétne na pretvorenie uhoľných elektrární v Novákoch a vo Vojanoch. A to tak, aby výroba energie v regiónoch bola zelenšia. „Zároveň by sa peniaze mohli využiť na sanáciu environmentálnych záťaží a zmenu funkčného využitia časti transformovaného územia, napríklad vybudovaním hnedého priemyselného parku,“ hovorí Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska (AZZZ).
Zabudnúť by sa podľa Filovej nemalo ani na zvyšovanie úrovne jadrovej bezpečnosti elektrární v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. V úzadí nesmie zostať modernizácia vodných elektrární a čistenie vodných nádrží od nánosov. S týmto plánom súhlasí aj ministerstvo životného prostredia. To sa už dávnejšie vyjadrilo, že všetky reformy, ktoré sa do návrhu dostanú, musia spĺňať kritériá zelenej obnovy.
Slovenský plynárenský a naftový zväz zase navrhuje, aby peniaze z únie išli na ekologickejšie kúrenie. Dostať by sa k nim mali chudobnejšie rodiny, ktoré by tak mohli nielen zatepliť, ale aj vymeniť kotol na tuhé palivo za plynový kondenzačný. "Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 percenta menej škodlivých jemných prachových častíc v porovnaní s pevnými palivami,“ upozornil zväz. V porovnaní s uhlím sa tak do ovzdušia uvoľňuje o polovicu menej emisií oxidu uhličitého.
Remišová: Zmysluplné prepojenie
Karty ešte môže zamiešať aj nové ministerstvo investícií. To je síce v prvom rade zodpovedné za prerozdelenie peňazí zo sedemročného rozpočtu Európskej únie, no na reformách k Plánu obnovy spolupracuje. Podľa šéfky rezortu Veroniky Remišovej (Za ľudí) musia byť oba tieto balíky zmysluplne prepojené.
Jednou z možností je tak využiť niektoré už navrhnuté projekty a financovať ich cez mechanizmus obnovy. „Išlo by napríklad o odstránenie environmentálnych záťaží alebo program rekonštrukcie škôl či škôlok,“ uviedla Remišová. Takto by mohli podľa ministerky vzniknúť aj nové pracovné príležitosti v stavebníctve. No zvýši sa aj energetická efektivita budov a skvalitní sa prostredie na vyučovanie pre žiakov a pedagógov, dodala Remišová.
Pomôcť kompetentným má aj anketa
Ako využiť peniaze z Bruselu? Napovedať má aj verejná anketa. Tú vytvorila Nadácia Antona Tunegu na podnet europoslanca Ivana Štefanca (KDH). Ľudia sa prostredníctvom nej majú vyjadriť, ktoré oblasti ekonomiky považujú za kľúčové pre reformy. Možnosť zapojiť sa do prieskumu trvá do nedele 13. septembra. Podľa správcu nadácie Marka Degra je takáto anketa dôležitá hlavne kvôli tomu, že vláda doteraz neprišla so žiadnym konkrétnym opatrením. „Chýba nám širšia diskusia na odbornej úrovni a verejná konzultácia,“ povedal.
Europoslanec Michal Šimečka (PS) vládu ešte v pondelok verejne vyzval na to, aby zverejnila nielen zoznam odborníkov, ktorí na chystanom materiáli pracujú. A tiež hotový návrh. "Ide o masívny objem peňazí s obrovskými dôsledkami. Nemôže o nich rozhodovať pár politikov za zavretými dverami,“ povedal Šimečka.