„Pandémia mala vplyv na nákupné správanie, príjem domácností, nečakané výdavky a poslednou kategóriou, ktorú koronakríza zasiahla, boli úspory a úvery," hovorí Zuzana Miklovičová z Partners Group. Až dve pätiny slovenských domácností trápi znížená výplata, niektoré aj strata zamestnania.
„Najväčšie problémy mali tí, ktorí mali hlboko do vrecka už pred krízou,“ hovorí sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik. Podľa prieskumu však dramatickú zmenu životnej úrovne zatiaľ nepocítili dve tretiny domácností. Neočakávajú však žiadne zlepšenie. No i tak dokázala tretina opýtaných ušetriť aspoň nejakú sumu.
„Zdá sa, že v krízových chvíľach si Slováci vedia vstúpiť do svedomia a utiahnuť opasky. Výdavky prispôsobili krízovému režimu a zmenenej situácii v rodinnej kase,“ dodala odborníčka na financie z Partners Group Andrea Straková.
Viac výdavkov ako bežne
S pandémiou však vzrástli aj nečakané výdavky domácnostiam. Až 70 percent domácností v prieskume platilo viac za bežný chod domácnosti či ochranu zdravia. Slovákom však chýba dostatočná finančná rezerva. Podľa Andrey Strakovej, odborníčky na financie z Partners Group je slabou stránkou domácnosti aj to, že nemajú presný prehľad o svojich výdavkoch.
Koronakríza veru riadne preverila slabé miesta v slovenských domácnostiach. A to nedostatočný prehľad o príjmoch a výdavkoch, odkladanie splátok úverov, prečerpávanie kreditných kariet a ich nesplácanie, ako aj nevyužívanie investičných príležitostí, vymenovala Straková. Bežná spotreba domácnosti by mala totiž tvoriť len 40 percent z mesačných príjmov.
Finančná rezerva je základ
Pomôcť domácnostiam v zlých časoch môže finančná rezerva. Tá by mala tvoriť 10 percent z výplaty. Rezerva by mala byť až 6-násobok mesačného príjmu domácnosti. Práve tu má problémy väčšina ľudí. Až tri štvrtiny z nich totiž nemajú dostatočnú finančnú rezervu. Pričom až pätina vôbec žiadnu.
„Domácnosti s vytvorenou finančnou rezervou museli robiť oveľa menšie zásahy do bežného chodu domácnosti ako tie, ktoré dostatočnú rezervu nemali,“ hovorí Straková. Až 82 perecnt ľudí si tak uvedomilo, aká je dôležitá.
„Štatistiky potvrdili, že ľudia menej využívali úvery a niektorí využili krízu na investovanie," dodáva Straková. Práve krízové obdobia podľa odborníkov z finančníctva prospievajú investovaniu a investíciám. Trhy majú totiž podľa riaditeľa spoločnosti Finančný kompas Maroša Ovčarika tendenciu rásť zhruba dve tretiny času. "Ak niekto dlho váha s investovaním, prichádza o značné zhodnotenie svojich úspor a o roky, keď sa mu investície môžu zhodnotiť,“ hovorí. Investovať sa dá začať aj s 50 eurami, dodáva Ovčarik.
Najviac tretina príjmu
Výška mesačnej splátky úveru by podľa Strakovej nemala presiahnuť 30 percent z celkového príjmu domácnosti. Iba tak sa dajú financie udržať na uzde aj v zlých časoch. Zadlžovanie domácnosti sa od marca však spomalilo. Celková výška čerpaných úverov v slovenských bankách sa medziročne spomalila z priemerných 8,26 percenta v prvom štvrťroku na aktuálnych 7,06 percenta v júli, upozorňuje Ovčarik.
Tretina ľudí si počas pandémie požičala peniaze z banky. O odklad splátok požiadalo viac ako 151-tisíc fyzických osôb a 8 190 právnických osôb.