Najvýraznejší pokles nových retailových úverov banky zaznamenali v apríli, a to až o pätinu v porovnaní s marcovým objemom. Tento prepad bol podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej spôsobený hlavne koronakrízou a s tým spojenou zmenou spotrebiteľského správania. „Ľudí totiž zaujímalo predovšetkým zdravie a riešenie napríklad nového bývania odložili na neskôr,“ povedala Glasová.
V máji a v júni nové úvery stúpli, čo súviselo podľa analytičky hlavne s opätovným otváraním ekonomiky. Záujemcovia o úver, ktorí počas pandémie odložili riešenie nového bývania na neskôr, sa k tejto otázke opäť vrátili, a preto rástol aj objem nových obchodov. V júli ale už opäť prišiel pokles nových úverov, pričom klesli aj úvery na bývanie, a to o 4 % oproti júnu.
Celkový stav úverov poskytnutých obyvateľstvu predstavoval na konci júla úroveň 39,55 mld. eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 7,1 %. Podobné tempo bolo podľa Glasovej aj v júni. Oproti minulému roku sa zvýšil hlavne objem úverov na nehnuteľnosti, a to o 9,4 %. Naopak, spotrebiteľské úvery poklesli medziročne o 4,7 %. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška teda úverovanie obyvateľstva naďalej rastie, ale rast sa týka hlavne úverov na nehnuteľnosti.
V mesačnom porovnaní, teda júl 2020 verzus jún 2020, je pokles stavu spotrebiteľských úverov, a to o 0,5 %. Celkový stav úverov poskytnutých obyvateľstvu sa v júli oproti júnu zvýšil len o nepatrných 0,6 % a objem úverov na nehnuteľnosti vzrástol oproti júnu taktiež len mierne, o 0,8 %. „Pomalšie tempá rastu úverov pre obyvateľstvo na mesačnej báze sledujeme už od začiatku tohto roka,“ konštatuje Glasová.
Ani v nadchádzajúcich mesiacoch analytička nevylučuje, že dopyt po úveroch bude ďalej slabnúť, nakoľko ekonomická recesia spôsobená koronavírusom obmedzí možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti. Konečný vývoj ale bude podľa Glasovej závisieť hlavne od toho, ako dopadne kríza na náš trh práce, koľko ľudí pripraví o prácu, koľko ľudí sa bude musieť popasovať so znížením svojho príjmu a podobne. A dôležitú úlohu v tomto vývoji zohrá aj druhá vlna pandémie, ktorá by mohla zanechať ešte výraznejšie stopy na našom trhu práce.