„Sme presvedčení, že štát by mal komunikovať s primátormi a starostami v území o tom, ako bude rozvoj celého územia Slovenska vyzerať. Musíme brať do úvahy to, ako ľudia žijú a nie to, ako je Slovensko nelogicky administratívne rozdelené,“ povedal Rybníček. ÚMS je presvedčená, že systém prerozdeľovania by mal fungovať tzv. metódou Bottom-Up, teda zdola-nahor.
Zastáva názor, že zmysluplné čerpanie eurofondov v regiónoch nemôžu obmedzovať hranice vyšších územných celkov (VÚC). „Domnievame sa, že by mali fungovať tri metropolitné regióny a ďalších približne 13 mestských regiónov, ktoré sú ponímané aj s okolitými obcami,“ spresnil Rybníček s tým, že podobný systém funguje aj v Česku. Za metropolitné regióny označil oblasti Bratislava – Trnava – Nitra, Banská Bystrica – Zvolen – Brezno, Košice – Prešov, pričom by do procesu mali byť integrované aj VÚC. Ako príklad mestských regiónov uviedol Michalovce s Humenným, či Komárno s Novými Zámkami.
Upozornil, že ak by sa metodika tvorila podľa hraníc VÚC, najväčší problém z hľadiska vzniku veľkého regionálneho rozdielu by bol na juhovýchode, resp. juhu krajiny. Ďalším negatívnym dôsledkom by podľa jeho slov bolo opätovné umiestnenie sa Slovenska na chvoste v čerpaní eurofondov. Primátori nesúhlasia ani s tým, aby strategické projekty či plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja schvaľovali krajskí poslanci. Mala by to podľa nich robiť Rada partnerstva.
Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja reagovalo, že je otvorené komunikácii so všetkými partnermi. „Dôkazom je aj stretnutie štátneho tajomníka MIRRI Vladimíra Ledeckého s predstaviteľmi ÚMS v Trenčíne pred desiatimi dňami, kde diskutovali všetky zmienené otázky. So samosprávami zdieľame spoločný cieľ, nastaviť spravodlivé, transparentné a efektívne pravidlá čerpania eurofondov,“ uviedol riaditeľ odboru komunikácie rezortu Michal Dyttert.
Priblížil, že jedným z krokov je preto aj decentralizácia čerpania. „Kým v minulosti rozhodovalo o všetkom ministerstvo, dnes sa rozhodovanie o významnej časti eurofondov presunie skutočne do regiónov prostredníctvom Rád partnerstva,“ ozrejmil. Tie sú na úrovni krajov tvorené zástupcami župy, samospráv, mimovládnych organizácií a ďalších subjektov.
„Diskusia pokračuje a nie je ešte uzavretá ani na európskej úrovni. Preto nie je možné o konkrétnych číslach hovoriť ani na národnej úrovni. Dialóg so všetkými partnermi preto bude pokračovať. Pri celom procese tvorby a schvaľovania Integrovaných územných stratégií (IUS) je kľúčové dodržiavať princíp rovnocenného partnerstva,“ zhrnul Dyttert.