Jednou z nich je čitateľka denníka Pravda lekárka Danica Hlavová z Bratislavy. Rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva musela ostať pre priamy kontakt s pacientom nakazeným koronavírusom v povinnej izolácii. A to už 10. marca. Doma bola štrnásť dní. Do práce však nastúpila ešte pred 27. marcom. Sociálna poisťovňa jej tak vyplatila bežné nemocenské a nie to vyššie karanténne. Za prvé tri dni tak namiesto 55 percent denného vymeriavacieho základu dostala len klasických 25 percent. „Vnímam to ako veľkú krivdu voči všetkým, ktorí museli nastúpiť do karantény alebo ochoreli pred 27. marcom,“ hovorí Hlavová. Takúto skúsenosť má podľa nej aj viacero jej pacientov.
Kompetentní: Nejde o diskrimináciu
Denník Pravda vo veci oslovil aj Úrad vlády a najsilnejšiu koaličnú stranu OĽaNO. Bez bližšej odpovede sa odvolali na ministerstvo práce. Práve to stojí za zákonom o karanténnej práceneschopnosti.
Rezort práce na karanténnej legislatíve nič diskriminačné nevidí. "Pandemické nemocenské sme zaviedli v záujme zníženia personálnych nákladov zamestnávateľov a zvýšenia príjmov ľudí, ktorí museli zostať v karanténe,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa ministerstva Veronika Husárová.
Ministerstvo práce nesúhlasí s tým, že zákon začal platiť neskoro. "Právne normy vždy zakladajú účinky od určitého momentu, ktorý určí zákonodarca,“ povedala Husárová. Prípad je podľa nej ojedinelý. Čitateľka má využiť štandardné postupy, odporúča rezort práce. Ďalej sa prípadom zaoberať nemieni. "Predpokladáme, že jej vznikol nárok na náhradu príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ a následne nemocenské,“ dodala Husárová.
Podobne situáciu vidí aj Sociálna poisťovňa. Pandemické nemocenské nemohla totiž vyplácať skôr, ako novela nadobudla účinnosť. "Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla zamestnancovi z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia od 10. marca 2020, nemocenské sa vyplácalo štandardne,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Sociálnej poisťovne Mária Ďurišová.
A čo spätná účinnosť?
Problém by nevznikol, ak by bol zákon prijatý so spätnou platnosťou. To však podľa Márie Samekovej zo Slovenskej komory daňových poradcov nebýva zvykom. "Zákony nadobúdajú účinnosť najskôr zverejním v Zbierke zákonov,“ povedala pre denník Pravda.
V tomto prípade by však podľa Samekovej výnimka nebola na škodu veci. „Vzhľadom na to, že by šlo o spätnú účinnosť v prospech zamestnanca aj zamestnávateľa, mohol tak zákonodarca urobiť,“ povedala. Keďže však k tomu nedošlo, lekárka a aj všetci ostatní v podobnej situácii na karanténnu PN nárok nemajú.
Ako fungujú nemocenské dávky V prípade práceneschopnosti hradí pri klasickom nemocenskom prvých 10 dní zamestnávateľ. Za prvé tri dni choroby má zamestnanec nárok na 25 percent denného vymeriavacieho základu, neskôr sa nemocenské zvýši na 55 percent.
Pri karanténnej PN idú všetky platby z vrecka Sociálnej poisťovne. A to už od prvého dňa a hneď vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu. Mnohí z tých, čo ostali doma rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva, tak prišli o časť príjmu. Karanténne nemocenské sa vypláca až za péenku po 27. marci.
(ef)