"Práve teraz ľudia potrebujú, aby im platy rástli. Bez toho si len veľmi ťažko vytvoria rezervy na horšie časy,“ hovorí predseda najväčšej odborovej organizácie OZ KOVO Emil Machyna. Snaha poraziť prichádzajúcu ekonomickú krízu sa podľa neho nemôže zvrhnúť na okresávanie zárobkov pracujúcich. Za najnižšie platy pracuje zhruba 120-tisíc obyvateľov. "Ak nechceme, aby ľudia chodiaci do práce boli chudobní, tak sa musíme snažiť každý rok zvyšovať minimálnu mzdu,“ tvrdí Machyna. Práve od minimálnej mzdy sa odvíja aj výška príplatkov za prácu v noci, v sobotu či v nedeľu. Napríklad za odpracovanie osemhodinovej nočnej zmeny v rizikovom prostredí dostane zamestnanec 13,4 eura. Pri zachovaní súčasných pravidiel sa odmena za nočnú zmenu zvýši na 15,12 eura.
Podľa informácií denníka Pravda sú však v hre až štyri možnosti. Už spomínané zmrazenie minimálnej mzdy, za ktoré bojujú firmy. Argumentujú udržaním pracovných miest, keďže im pre pandémiu padli zisky a ľudia sú pridrahí. Ďalšou možnosťou je zavedenie minimálnej mzdy podľa regiónov či odvetví. S týmto riešením prišiel minister hospodárstva Richard Sulík. Štvrtou, zdá sa najmenej pravdepodobnou možnosťou, je ponechanie automatického mechanizmu.
Analytici upozorňujú, že výkon našej ekonomiky v tomto ani v budúcom roku nedosiahne hodnotu z vlaňajška. "Preto by bolo ďalšie skokové zvýšenie minimálnej mzdy ohrozením pracovných miest pre ľudí v odvetviach s nízkou produktivitou práce,“ povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta. Prudký rast najnižších platov by podľa neho ohrozil hlavne ľudí pracujúcich v reštauráciách, textilných firmách či na jednoduchých manuálnych pozíciách. "Aj bez zvyšovania minimálnej mzdy očakávame nárast miery nezamestnanosti na dvojciferné úrovne v priebehu nasledujúcich pár mesiacov,“ povedal Lehuta. Vývoj na pracovnom trhu už naznačili aprílové čísla – keď nezamestnanosť vyletela na 6,57 percenta. Pričom najvýraznejší nárast sa očakáva v lete alebo na jeseň. V krajnom prípade môže podľa analytikov tento rok stúpnuť miera evidovanej nezamestnanosti až na 14 percent.
Na zvyšovaní minimálnej mzdy sa odbory majú dohodnúť so zamestnávateľmi do 15. júla. Ak sa tak nestane, na ťahu bude ministerstvo práce. To buď akceptuje predchádzajúcou vládou schválený systém valorizácie, alebo predloží vlastné riešenie.
Kríza klope na dvere
"V prichádzajúcej ekonomickej kríze si nemôžeme dovoliť razantne zvyšovať platy. Preto v tomto roku navrhujeme minimálne zmraziť minimálnu mzdu,“ povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský. Firmy jednoducho nemajú pre pokles ziskov na vyššie platy. Závisí, samozrejme, aj od sektora.
Veľký problém môže byť ráznejšie zvýšenie najnižších zárobkov a príplatkov napríklad pre pekárov. Tí majú už teraz problém platiť terajšie príplatky svojim ľuďom. " Príplatky tak výrazne negatívne zasiahli do ekonomiky každej pekárenskej spoločnosti, do odbytových cien sú akceptované len čiastočne,“ povedala predsedníčka Slovenského zväzu pekárov Tatiana Lopúchová. Náklady na ľudí totiž tvoria necelú polovicu všetkých výdavkov na výrobu pečiva.
„Naštartovať domácu spotrebu sa nám v kríze určite nepodarí zmrazením platov,“ povedal Machyna. Preto je za ponechanie súčasného stavu. Vláda môže pomôcť firmám podľa neho aj inak ako na úkor pracujúcich. A to napríklad zrýchlením odpisov firemného majetku či znížením daní. Súčasný minister práce Milan Krajniak v minulosti tvrdo kritizoval nízke slovenské platy. Nepáčilo sa mu, že na Západe ide 50 percent výkonu hrubého domáceho produktu (HDP) na mzdy, 40 percent ostane firmám a len desať percent si zoberie štát. Na Slovensku je totiž pomer medzi podnikmi a ľuďmi obrátený. "Tento nepomer dlhodobo kritizujem a toto musíme zmeniť. Pre uskutočnenie tohto strategického obratu bude musieť štát znížiť firmám náklady,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme Rodina). Šancu vidí napríklad v znížení vysokých cien energií alebo odvodov. Zvyšovanie minimálnej mzdy však chce Krajniak nechať na tripartitu. "Ak k dohode nepríde, potom bude musieť zasiahnuť štát,“ povedal.
Ďalšie delenie krajiny
„Návrh regionálnej minimálnej mzdy ešte viac zvýši rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska,“ upozornil Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba. V takom prípade by najvyššia minimálna mzda bola v okolí hlavného mesta a najnižšia v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Odborom sa nepáči ani možnosť odvetvovej minimálnej mzdy. Pri takomto riešení budú mať napríklad upratovačky inú minimálnu mzdu ako predavačky pracujúce v obchodných centrách. „Úlohou minimálnej mzdy je aspoň trochu tlmiť obrovské platové rozdiely v spoločnosti. Preto by mala byť jednotná pre celé Slovensko,“ dodáva Machyna.
Šéf rezortu hospodárstva síce podľa jeho hovorkyne Kataríny Svrčekovej chápe, že tí, čo zarábajú minimálnu mzdu, chcú jej zvýšenie. „Na druhej strane sú tu zamestnávatelia, ktorí to musia platiť. V súčasnej nie ľahkej situácii by to pre nich znamenalo zvýšené náklady a nakoniec, ak by na to nemali financie, aj prepúšťanie zamestnancov.“ povedala Svrčeková. Domáci daňovo-odvodový systém dlhodobo silno zaťažuje prácu a slabo majetok. "Ak sa spočítajú všetky daňové príjmy a odvody v pomere k HDP, patrí Slovensko medzi deväť najmenej zdaňovaných krajín v únii,“ povedal Kuruc. Dokonca americký neoliberálny think tank Tax Foundation vo svojom Medzinárodnom indexe daňovej konkurencie umiestnil slovensko na 11. miesto, vysvetľuje – a to z 36 krajín OECD. Podľa Kuruca práve vyššie zdanenie kapitálu vytvorí priestor na nižšie zdanenie práce.
Ešte minulou vládou schválená automatická valorizácia stanovuje hodnotu minimálnej mzdy na úrovni 60 percent priemernej mzdy z roku 2019. Vlani bola priemerná mzda 1 092 eur. Z nej šesťdesiat percent je 655,2 eura. Podľa zákona sa v tomto prípade zaokrúhľuje nahor, a preto má byť minimálna mzda 656 eur.