Foto: Ivan Majerský, Pravda
Pomôže Slovensku ohlásená pomoc z únie?
V domácej ekonomike sa každý rok vyprodukujú tovary a služby za 90 miliárd eur. Ohlásená pomoc preto dosiahne 4,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To sú obrovské peniaze. V prípade rozumného použitia tak Slovensku určite pomôžu.
Je vláda na čerpanie týchto peňazí pripravená?
Od vlády mi najviac chýba jasný ekonomický program na prekonanie krízy. Akoby si stále neuvedomovala vážnosť situácie a rozpráva o vyplatení 13. dôchodkov. Financovanie takýchto výdavkov prekonať krízu určite nepomôže. Rovnako môže byť problémom aj prudké zvýšenie minimálnej mzdy. Rast najnižších platov musí byť spojený so zvyšovaním produktivity práce.
V rámci celej Európskej únie má byť uvoľnených 750 miliárd eur. Z nich 500 miliárd bude poskytnutých vo forme grantov a zvyšok ako úvery. Postačí to?
To bude závisieť od toho, ako dlho bude trvať kríza. Ak to najhoršie už máme za sebou, tak to bude stačiť. No ak nie, tak bude treba pridať ďalšie peniaze. To, či nás zasiahne aj druhá vlna pandémie, dnes nevie s istotou povedať nik. K ohláseným 750 miliardám eur však treba pripočítať ďalších 750 miliárd od Európskej centrálnej banky. Ďalšie finančné zdroje môže poskytnúť aj trvalý euroval. A aj samotné vlády si ešte stále môžu lacno požičať.
Kam sa Slovensku oplatí investovať európske peniaze?
Stále nemáme vybudovanú cestnú infraštruktúru. Veľkým mestám na severe krajiny určite pomôže vybudovanie súvislej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Nemám na mysli pár obchvatov, ale súvislú diaľnicu. Tá by totiž pritiahla veľkých investorov aj do menej rozvinutých častí Slovenska. Obrovský investičný dlh máme aj v železničnej preprave a cestách prvej triedy. Zároveň nám všetky tieto investície budú nanič, ak sa vláde nepodarí reforma školstva. Najmúdrejší ľudia tak budú aj naďalej vo veľkom odchádzať do zahraničia. Bez nich nebude mať kto vo firmách pracovať na inováciách a navždy ostaneme výrobnou dielňou západnej Európy.
Je lepšie peniaze poskytnúť formou grantov alebo úverov?
Výhoda pôžičiek spočíva v tom, že ide o okamžité finančné zdroje. Razantnejšie čerpanie nenávratných grantov sa začne najskôr v budúcom roku. Bude treba totiž nastaviť schémy čerpania, vyhlásiť výzvy, vybrať víťazov. Až potom sa začnú posielať peniaze. Na Slovensku takýto proces zvykne trvať aj tri roky. To už môže byť kríza dávno za nami. Na druhej strane, nenávratné granty na rozdiel od úverov netreba splácať, čo je veľmi pozitívne hlavne pre zadlžené krajiny únie.
Taliansky dlh môže už v tomto roku dosiahnuť hodnotu 150 percent HDP. Nehrozí Rímu bankrot?
Samotná výška dlhu nemusí byť problém. Napríklad Japonsko dokáže fungovať pri dlhu vo výške 250 percent HDP. A tiež nie je bankrot ako bankrot. Argentína v roku dvetisíc zbankrotovala pri dlhu vo výške 100 miliárd eur. Dnes má napriek tomu dlh vo výške 320 miliárd. A tamojšia vláda ohlásila nedávno už deviaty bankrot. Dnes si tak dokážu požičiavať aj štáty s obrovskými dlhmi.
Kde je teda problém?
Problémom Talianska je slabá ochota robiť reformy. Naposledy sa o ne pokúšal premiér Matteo Renzi. Žiaľ, neuspel. Odvtedy sa tam vystriedali ďalší dvaja premiéri. V krajine, kde je takmer každý rok nová vláda, sa reformy robia veľmi ťažko. Taliansko pritom nutne potrebuje reformu bankového a súdneho systému. Schválená pomoc dá Rímu čas na reformy, je na Talianoch, či ho využijú alebo nie.