V rámci Fondu obnovy dostanú členské štáty Európskej únie 750 miliárd eur

Únia už má liek na koronakrízu. Do oslabenej ekonomiky napumpuje 750 miliárd eur cez plán "EÚ ďalšej generácie“. V stredu ho v europarlamente spolu s európskym rozpočtom na ďalších sedem rokov predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

, 27.05.2020 13:29, aktualizované: 18:12
52
infograf

Ide o najväčšiu pomoc v európskej histórii. Len pre predstavu – je to 15-krát viac, ako stála najdrahšia zimná olympiáda v roku 2016 v ruskom Soči. A vyše 7,5-násobne viac ako výkon slovenskej ekonomiky naplánovaný v tohtoročnom rozpočte.

Na Slovensko má navyše putovať osem miliárd eur. Peniaze však musíme vyčerpať do štyroch rokov. A tu môže byť problém. Práve s čerpaním eurofondov máme dlhodobo problémy. Ročne vyčerpáme z odklepnutej miliardy len necelú tretinu. "Z týchto zdrojov by sa mali financovať zmysluplné investície,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Ľuboš Jančík. Využiť by sa podľa neho mohli na výstavbu nových nemocníc či na skvalitnenie systémov finančnej správy v boji proti daňovým únikom.

Naša ekonomika ich potrebuje ako soľ. Za prvý štvrťrok sa jej výkon prepadol medziročne o 3,9 percenta. Nezamestnanosť v apríli vyletela na 6,57 percenta.

VIDEO: Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Tomáš Klus a štátny tajomník Ľuboš Jančík vítajú návrh Európskej komisie. Ich vyjadrenie si pozrite vo videu.

Pomoc má aj ďalší háčik. A to zadlženie. Nepôjde pritom o malé sumy. Únia plánuje zvýšiť aj strop vlastných zdrojov rozpočtu. Sem patria aj priame odvody členských štátov. Po novom by tak nešlo o 1,2 percenta hrubého národného produktu, ale až o dve percentá.

Európsky balík sa má naplniť aj cez nové ekologické a digitálne dane. Členské štáty však dostanú na výber. Prispievať môžu cez príjmy z emisných povoleniek, novým clom z neekologicky vyrábaných produktov alebo zvažovanými digitálnymi daňami.

Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej sa však Európa nachádza v najväčšej recesii v povojnovej histórii, z ktorej by sa bez pomoci spamätávala veľmi dlho. Ekonomika eurozóny by podľa niektorých odhadov mohla tento rok klesnúť až o 12 percent. Preto treba spoločne pristúpiť k náročnejším riešeniam. "Medzi tie patrí aj zvyšovanie deficitov jednotlivých krajín na úrovne, ktoré by boli pre nás pred krízou nepredstaviteľné,“ povedala pre denník Pravda Glasová. Štáty by sa zároveň po tejto skúsenosti mali naučiť hospodáriť s prebytkom a vytvárať si rezervu na horšie časy.

Rozdelená Európa

Stále však ide len o návrh. Schváliť ho ešte budú musieť členské krajiny. To nemusí byť jednoduché. Ich názory sa totiž viac ako rozchádzajú. Za sú najviac zadlžené južné krajiny. Práve tie sú totiž najviac postihnuté koronakrízou, a preto by mali byť hlavnými príjemcami peňazí.

Taliansko by malo dostať až 81,8 miliardy eur v podobe priamej pomoci a 90,9 miliardy eur v pôžičkách. Španielsko by získalo 77,3 miliardy eur priamej pomoci a 63,1 miliardy eur v podobe úverov.

Podľa ekonóma spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka však budú potrebovať aj osobitnú pomoc vo forme dlhodobého ozdravného plánu. "Stále totiž budú mať problémy s nízkou produktivitou práce a, naopak, s rastúcim dlhom,“ povedal pre denník Pravda Tomčiak.

Naopak, proti sú štáty známe svojím šetrením – a to Rakúsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko. Tie sa spoločného zadlžovania boja a navrhujú najviac postihnutým štátom pomôcť pôžičkami s nízkym úrokom. Príjmy však stratila takmer tretina obyvateľov únie, o prácu prišla až pätina. Splácať úvery nevládze 14 percent obyvateľov.

Brusel píše históriu

„Toto sú obrovské šance, ktoré prichádzajú s týmto balíkom, ale čakajú nás aj obrovské domáce úlohy. Urobíme všetko pre to, aby sme tieto zdroje vedeli efektívne využiť,“ povedal minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Ide podľa neho o historický krok.

Väčšiu časť peňazí, 500 miliárd eur, dostanú krajiny v podobe grantov, zvyšných 250 miliárd eur poskytne únia v pôžičkách. Tá si na ne plánuje bezprecedentne požičať na finančných trhoch a za dlh ručiť plánovaným sedemročným rozpočtom vo výške 1,1 bilióna eur.

Európsky parlament požadoval zásadné prepracovanie pôvodného rozpočtu, ktorého súčasťou sa mal stať aj fond obnovy už koncom apríla. Poslanci vtedy vyzvali Európsku komisiu na prijatie ozdravných opatrení vo výške dvoch biliónov eur, ktoré chceli financovať z prostriedkov nad rámec bežných výdavkov rozpočtu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
52 debata chyba
Viac na túto tému: #Tomáš Valášek #koronavírus #fond obnovy