O trochu menej dlžníkov (16 %) býva v Nitrianskom kraji, ich priemerný dlh je o niečo vyšší: 2 500 eur. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom takmer 2 600 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší – takmer 3 300 eur. Len o niečo menej, vyše 3 000 eur, dlhujú ľudia z Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (vyše 8 %) s priemerným dlhom 2 600 eur.
„Slováci sa v roku 2019 zadlžovali najmä v produktívnom veku, keď majú ešte dostatok času svoje záväzky splatiť z príjmov zo zamestnania. Zatiaľ nemôžeme povedať, aký veľký vplyv bude mať na zadlženosť pandémia koronavírusu. Už teraz však vidíme, že mnohým ľuďom, a predovšetkým živnostníkom, sa znížil alebo celkom vypadol pravidelný príjem, čo niektorým z nich môže spôsobiť prinajmenšom krátkodobé finančné problémy,“ povedala Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.
Na domácom finančnom trhu sa v časoch pandémie zvýšila aktivita nebankových spoločností, ktoré poskytujú drahé úvery aj menej bonitným klientom. "V tejto súvislosti odporúčame dôkladne zvážiť, či je nevyhnutné výpadok príjmov riešiť pôžičkou, a to predovšetkým v prípadoch, keď sa pôžičkou má riešiť iný starší dlh. Takisto je nevyhnutné aktívne komunikovať s veriteľom a dohodnúť sa na úprave splátkového kalendára, prípadne na odložení splátok. Pri hľadaní úspor sa osvedčilo vedenie domáceho rozpočtu, starostlivé sledovanie príjmov a plánovanie výdavkov,“ odporúča Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.
Na Slovensku si úvery berú viac muži ako ženy. V priemere sú z desiatich dlžníkov šiesti muži a štyri ženy. Takmer 28 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac než 2 800 eur. Nasleduje veková kategória 44 – 55 rokov, reprezentujúca viac než 26 % dlžníkov s rovnakým priemerným dlhom 2 800 eur. Najviac je zadlžená veková skupina 25 – 34 rokov, kde viac než 15 % dlžníkov dlhuje v priemere 3 200 eur. Viac než 11 % dlžníkov je vo veku viac ako 65 rokov s priemerným dlhom takmer 1 700 eur.
„Relatívne vysoké dlhy u ľudí v postproduktívnom veku môžu znamenať problém, pretože pokiaľ je jediným zdrojom príjmov dôchodok, nemusí jeho výška stačiť na pokrytie životných nákladov aj splátok dlhov. Súčasne často narážame na kumuláciu dlhov, takmer každý desiaty dlžník má viac než jeden dlh,“ dodáva Jaroslava Palendalová.