Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa zistení denníka Pravda je za meškaním príspevkov obrovské množstvo žiadostí. Úradníci sú nimi doslova zahltení. „Každý jeden úrad je v plnom nasadení, kolegovia pracujú aj po uplynutí pracovného času, cez víkendy a sviatky,“ povedala hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová. Denne podľa nej úrady práce vytvoria 2 500 platobných príkazov a odošlú dva milióny eur.
Do polovice tohto týždňa bolo na úradoch práce zaevidovaných viac ako 66-tisíc žiadostí. No len niečo vyše 40-tisíc je už aj spracovaných. Peniaze nateraz odišli iba 27-tisíc žiadateľom. Väčšina ľudí si tak na peniaze ešte musí počkať. Úradníci žiadosti nestíhajú spracovávať napriek vytvoreniu špeciálnych tímov. Okrem prvej pomoci totiž vybavujú aj bežnú agendu a rôzne zmeny v poskytovaní sociálnych dávok. „Rovnako musia zvládať aj zvýšený počet občanov, ktorí sa chcú evidovať ako nezamestnaní,“ dodáva Husárová.
Situácia by sa mala zmeniť už tento mesiac, pomoc sa má totiž zautomatizovať. „Zamestnávatelia, ktorí budú žiadať o pomoc v rámci toho istého opatrenia, už nemusia podpisovať dohodu. Zašlú iba výkaz s prideleným číslom dohody,“ vysvetlila Husárová.
Za marec má štát vyplatiť od 90 do 270 eur. Najmenej peňazí dostanú tí živnostníci, ktorých príjem klesol o desať percent, najviac podnikatelia s poklesom tržieb o viac ako 40 percent. Už v mesiaci apríl sa štátna podpora zvyšuje minimálne na 180 eur a maximálne na 540. Zároveň sa sprísňujú aj podmienky na vyplatenie peňazí. Na najnižšiu sumu má nárok ten živnostník, ktorému tržby klesli o menej ako 20 percent, a na najvyššiu podnikateľ s 80-percentným poklesom príjmov.
Podľa prieskumu agentúry Polis, ktorý vypracovala pre televíziu JOJ, sa Slováci obávajú viac ekonomických dosahov pandémie ako samotného koronavírusu. Až 73,6 percenta opýtaných uviedlo, že v súvislosti s koronavírusom potrebujú buď oni, alebo členovia ich rodiny priamu finančnú pomoc. Pritom len 1,3 percenta respondentov od štátu dostalo pomoc, prípadne pozná niekoho zo svojho okolia, komu štát peniaze poslal.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda, lchovanec
Sitom prepadáva množstvo ľudí
Množstvo ľudí však nespadá ani do jednej zo štyroch foriem prvej pomoci. Často len pre nesplnenie jednej podmienky. Najpočetnejšou skupinou sú živnostníci, ktorým nevznikla povinnosť platiť odvody. A to pre prinízke príjmy. Odvody do Sociálnej poisťovne sa totiž povinne platia až pri príjme nad 6 078 eur ročne. To znamená, že živnostníci so zárobkom niečo vyše 500 eur mesačne platia len minimálne zdravotné odvody vo výške 70,91 eura. Najprv boli zo štátnej pomoci vylúčení, no pre ponosy ľudí im rezort práce napokon pomoc odklepol. Aj keď v nižšej sume. Nárok na ňu však majú, len ak po 13. marci nemali žiaden príjem.
Väčšina z nich však pár eur zarobila. Lenže z nich sa vyžiť nedá. „Pre nás, čo neplatíme odvody, no v marci sme na účet dostali pár eur, tým pádom neplatí žiadne opatrenie,“ sťažuje sa rozhorčene Eva zo Spišskej Novej Vsi.
Podľa ministerstva práce nie je možné, aby sa pomoc týkala každého. Ide totiž aj z eurofondov. Preto sa pri jej rozdeľovaní muselo prihliadať aj na pravidlá štátnej pomoci podľa bruselských pravidiel. Tí, ktorí do žiadnej skupiny nespadajú, sa majú vraj obrátiť na takzvanú SOS dotáciu. „Nemyslíme si, že kompenzovať každému situáciu rovnakými príspevkami bez ohľadu na mieru strát je správnejšie,“ tvrdí Husárová.
Žiadosť podaná, peniaze nikde
Pomoc nadviazaná na pokles tržieb však viazne. Mnohí, čo sa tlačivom nakoniec prehrýzli, sa peňazí do dnešného dňa nedočkali. Na tie svoje stále čaká aj majiteľka kozmetického salónu Institut Esthederm Exclusive v bratislavskej mestskej časti Ružinov Daniela Lihotská. Žiadosť pritom podala ešte v polovici apríla. Obratom jej prišiel e-mail s tým, že jej žiadosť evidujú. Stálo v ňom, že ak bude spĺňať podmienky, do týždňa je pošlú dohodu na podpis. Doteraz sa tak nestalo. „Zatiaľ mi neprišla ani len dohoda. A ani žiadosť o nejaké doplňujúce informácie,“ hovorí Lihotská. Finančnú pomoc za mesiac marec tak ešte nevidela.
Nie je však sama. „Už prešlo toľko dní a peniaze stále neprišli. Neviem, či sa posielajú v obálke a cez Ukrajinu,“ rozčuľuje sa nespokojný čitateľ Pravdy Lukáš. Nepozdáva sa mu ani to, že má ísť na úrad práce podpisovať dohodu. A to spolu s ďalšími ľuďmi. "Načo je nám elektronická schránka a podpis,“ pýta sa.
Sociálna poisťovňa: Máme toho veľa
Mnohým však nemešká len prvá pomoc od vlády, ale aj platby zo Sociálnej poisťovne. „Na pandemickej OČR som bol od polovice marca do polovice apríla, keď som nastúpil do práce a zabezpečil si stráženie dieťaťa. Po telefonáte som sa dozvedel, že Sociálna poisťovňa žiadosti, ktoré tam má už mesiac, ešte len spracúva,“ sťažuje sa Rastislav z Košíc. Keďže prvá výplata mu príde až v polovici mája, ostal mesiac bez príjmu.
Sociálna poisťovňa sa proti tvrdeniu, že s platbami mešká, ohradzuje. Podľa jej hovorcu Petra Višvádera sa aj oni nachádzajú v mimoriadnej situácii a robia, čo môžu. Až štvrtina zamestnancov sa však stále nachádza na PN, respektíve s deťmi na OČR a tak ostatní prijímajú žiadosti aj cez nadčasy, víkendy a sviatky. „Oproti bežným 190-tisíc nemocenským dávkam, ktoré priemerne mesačne vyplácame, sme v túto chvíľu vyplatili už vyše 340-tisíc,“ povedal Višváder. Všetky dávky by podľa neho mali byť vyplatené do polovice mája. „Prosíme preto ešte o niekoľko dní strpenia,“ dodal.
Nájmy v plnej výške
„Zatiaľ nemám informáciu, že by niektorá z gastroprevádzok už nejaké financie dostala,“ povedala Kamila Slašťanová, zakladateľka portálu Menucka.sk. Dúfa, že sa to pohne už v najbližších dňoch. Práve gastropriemysel a turizmus sú oblasti, ktoré súčasná situácia postihla najviac. Najväčšiu starosť robia reštauráciám vysoké nájmy. Väčšina z nich sa totiž s prenajímateľmi nedokázala dohodnúť, niektorí si vybojovali aspoň aké-také zníženie splátok. To, že im z rozhodnutia štátu prenajímatelia nemôžu pri neplatení z dôvodu koronakrízy vypovedať zmluvu, situáciu podľa nich nerieši.
„Na nájme sme sa stále nedohodli, štát sa nám v tejto veci stavia pekne chrbtom,“ hovorí Andrej Gogola, spolumajiteľ reštaurácií Pulitzer restaurant a Štefánka by Pulitzer. Nepomôže im podľa neho ani sprístupnenie terás, ktoré sú otvorené od stredy. „Na terasách máme kapacitu približne pre 45 až 50 osôb, s obmedzeniami nám zostane k dispozícii miesto na sedenie pre 15 až 20 osôb. Z toho nie je možné udržať reštauráciu v chode,“ povedal Gogola.
Súčasné riešenie situácie nepovažuje za dostatočné ani ministerstvo hospodárstva. „Koalícia sa touto problematikou stále zaoberá,“ vyjadril sa jeho odbor komunikácie. Minister Richard Sulík sa podľa neho naďalej snaží partnerov presvedčiť o potrebe refundácie nájmov zatvoreným prevádzkam. Koalícia by mala rokovať aj o ďalších opatreniach, ktoré navrhol šéf rezortu hospodárstva spoločne s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Malo by ísť o riešenie, ktoré pomôže nájomcom. Detaily sú však zatiaľ neznáme.
V Čechách stačí on-line formulár
V susedných Čechách vláda zaviedla svoju schému pomoci. Pri nej však žiadosti netreba posielať v samostatnom e-maile ani nikam chodiť osobne. Stačí, ak firmy, zamestnávatelia, zamestnanci či SZČO vyplnia správny on-line formulár zverejnený na webových stránkach príslušných ministerstiev či finančnej správy. Príspevok by mali dostať hneď po tom, čo príslušný orgán žiadosť spracuje. Štátna pomoc sa zdá jednoduchšia aj v spôsobe jej udeľovania. Len v prípade SZČO ide o jednorazový príspevok vo výške 25 000 českých korún (917 eur) za obdobie od 12. marca do 30. apríla, na ktorý má podľa zverejnených informácií nárok každý, kto podniká, nie je zároveň zamestnaný a koronakríza negatívne ovplyvnila jeho podnikanie. Požiadať oň je možné od 15. apríla až do 30. júna. Pokles príjmov pritom dokazovať netreba. Česká vláda on-line žiadosť vytvorila aj v prípade ošetrovného. Ak SZČO ostanú doma s deťmi mladšími ako 13 rokov, rovnako ako bežní zamestnanci majú automaticky nárok na finančnú kompenzáciu. Tá je vo výške 424 českých korún (15 eur) denne po celú dobu trvania mimoriadnych opatrení.