V pondelok bolo oznámené postupné otvorenie predajní. Na čo sa čakalo?
Mal som stretnutie s hlavným hygienikom. Ten uznal argumenty, ktoré som mu predostrel. Dúfal som, že to čoskoro vyústi do jeho rozhodnutia. Lebo ide o jeho rozhodnutie. Chcel to ešte prebrať s pánom premiérom. Predajne treba čím skôr otvoriť. Je to naozaj oblasť, kde slovenská ekonomika krváca úplne zbytočne. Nemáme vedomosť o žiadnej nakazenej predavačke alebo predavačovi. A ani o tom, že,by sa nakazili zákazníci. A máme aj veľmi prísne hygienické opatrenia. Teda povinnosť nosiť rúško, dezinfekciu rúk pri vstupe do predajne a minimálne 25 metrov štvorcových plochy na jedného zákazníka. V kombinácii s týmito opatreniami bol najvyšší čas, aby sme predajne otvorili.
Ktoré predajne by ste otvorili vy?
Všetky. Okrem obchodných centier. A aj tie v dohľadnej dobe podľa toho, ako sa situácia bude vyvíjať. Nemôžeme zostať naveky zavretí. Predajne mohli byť otvorené už minulý týždeň. Len Igor Matovič to blokoval. Povoliť sa mohli aj otvorené športoviská, automobilové showroomy, stavebné centrá. Tam riziko nie je. Riziko je z troch zdrojov – rómske osady, domovy sociálnych služieb a hranica. Tak tie riešme. Neblokujme celú krajinu kvôli trom oblastiam.
A čo služby ako napríklad kaderníctva?
To musí posúdiť hygienik. Zatiaľ sa bavíme o predajniach. Treba sa však nad tým zamýšľať. Napríklad pri kaderníkoch, lebo robia kadejako po bytoch načierno. Lepšie tak bude dovoliť im mať otvorené – s podmienkou, že by museli po každom vydezinfikovať kreslo.
Premiér minulý týždeň hovoril, že ide len o dve percentá výkonu ekonomiky.
Nie, nie sú to dve percentá. Nepoznám ten výpočet, ale vo všetkom, čo bolo zavreté, pracovalo 214-tisíc ľudí. Teda osem percent všetkých pracujúcich. To je samo osebe obrovská armáda ľudí, ktorí nepracujú, netvoria hodnoty. A stoja štát obrovské peniaze, lebo im musí platiť, aj keď nerobia.
A povinné testy pre pendlerov?
Mesiac starý test je načo?
Hovorili ste o tom s premiérom?
Nie, nehovorili. Včera bolo programové vyhlásenie vlády a potom som bol s mojou rodinou. V pondelok som sa o tom bavil s hlavným hygienikom. Treba to zrušiť, čo najskôr. Možno by bol lepší trojeurový rýchlotest na protilátky. Tak by sme vedeli, kto to už prekonal a je imúnny. To by však mali posúdiť odborníci.
Vypnutie ekonomiky je ešte v hre?
Dúfam, že táto téma je už za nami. Vyplašilo to niekoľko veľkých firiem. Volali odberatelia našich veľkých firiem, aby si vybavili potvrdenie z ministerstva hospodárstva, že budú zaradené medzi podniky kritickej infraštruktúry. Tak som hľadal nejaké formulácie, no takéto nepremyslené výroky zanechávajú stopy.
Veľké firmy hovorili, že opatrenia sa pripravujú pomaly, hrozili prepúšťaním. Myslíte, že kurzarbeit to zastaví?
Určite zmierni. Mnoho firiem však bude ľudí prepúšťať aj tak. Každá kríza je však aj šanca. Firmy začnú racionalizovať, zamýšľať sa, kde vedia znížiť náklady. Ako produkovať viac s tými istými ľuďmi. V časoch, keď sa darí, firmy premýšľajú nad novými investíciami, nad rozširovaním výroby. Teraz sa zamýšľajú nad tým, kde ušetriť. Čiže k prepúšťaniu dôjde. To je veľmi negatívny jav, keď ľudia masovo prichádzajú o robotu. No je to aj šanca na získanie nových investorov, ak uvidia, že je tu dostatok pracovnej sily. Tiež môžeme získať pracovné miesta, ak necháme vypršať a nebudeme vydávať nové povolenia pre pracovníkov z tretích krajín. Napríklad zo Srbska.
Nie je ten náš kurzarbeit veľmi štedrý?
Je to štandardný model. Je to riešenie pre typ krízy, ktorá je vnímaná ako vis major. Teda, že nikto nič netušil, spadlo to z neba a za dva mesiace bum-bác, máme tu koronu. To nie je opatrenie pre firmu, čo zle plánovala a dostala sa do ťažkostí.
Premiér odkázal cukrárňam, že majú prejsť na iný model fungovania.
Že budú používať viac trstinového cukru?
Myslel skôr on-line predaj.
Že krémeše si budem objednávať poštou?
Čakáte teda, že pandémia prinesie nejaké zmeny v modeloch fungovania firiem?
Predtým, ako sa začneme zamýšľať, aké modely fungovania budú, musíme odstrániť obmedzenia. Otvoriť predajne, otvoriť aspoň terasy reštaurácií. Potom sa bude lepšie dariť aj firmám, čo ich zásobovali. Uvoľnime ekonomiku tam, kde bola pred 13. marcom, nechajme ju nabehnúť, samozrejme, s dôrazom na ochranu pred vírusom. Neviem si predstaviť také fungovanie ekonomiky, kde nebudeme mať tisíc obchodov.
Už sa vyskytlo viacero situácií, keď vzniklo väčšie trenie medzi vami a premiérom. Je nejaký moment, keď by ste si už povedali, že je toho dosť?
Nie. My v koalícii zostaneme a budeme si robiť svoju robotu. Schválili sme programové vyhlásenie vlády. Je tam aj množstvo bodov z nášho programu.
V programovom vyhlásení vlády máte za cieľ zvýšenie konkurencieschopnosti firiem. Kedy to začnete realizovať, keďže nateraz to vyzerá skôr na boj o prežitie?
Aj teraz je to aj o zvyšovaní konkurencieschopnosti. Každý deň, čo začneme neskôr, je premárnený. Takže žiadne vyhováračky, že teraz je kríza a môžeme poľaviť. Posledné štyri roky sme totiž výrazne poľavili. V programe vlády síce Smer napísal, že sa chcú v rebríčku Doing business posunúť na 15. priečku. A to sa im aj podarilo, ale opačným smerom. Za vlády Smeru sme klesli z 30. priečky na 45. Slovensko má pritom potenciál, aby bolo na 15. mieste. Musíme kopnúť do vrtule. Pár dní po voľbách, keď už bolo zrejmé, aká vláda vznikne, sme zriadili pracovnú skupinu, kde sme prechádzali naše návrhy. A s tými chceme ísť v krátkej dobe do parlamentu.
O čo pôjde?
Bude to množstvo konkrétnych opatrení. Nechajte sa prekvapiť. Nemôžu to byť také, čo spôsobia výpadky v štátnom rozpočte. Ten je teraz mimoriadne napätý.
V programovom vyhlásení je načrtnuté zníženie byrokracie.
A to docielime tak, že byrokratom zoberieme z rúk tie mučiace nástroje. Keď v zákone nebude napísané, že sa vykonáva taká a taká kontrola, či existuje taká a taká povinnosť. Potom nebude mať kto a čo pokutovať. A to my robíme. Ideme rušiť byrokratické nezmysly.
A čo inovácie a umelá inteligencia?
Toto je možno vec, čo má zmysel, keď sa skončí kríza. Tu platí to, že ide o prežitie. Umelá inteligencia bude v najbližších rokoch hrať možno tú najdôležitejšiu úlohu v hospodárskych procesoch. Ale to sú dlhodobé veci. Ak budeme teraz chvíľu riešiť boj o prežitie, tak tá umelá inteligencia nám neutečie. Ale treba sa pozerať aj na iné krajiny, aby sme úplne nestratili napojenie na krajiny, ktoré sú ďalej. Aby sa ten rozdiel nezvýšil, lebo prestaneme byť atraktívni pre investorov.
Chystáte sa aj na veľkú kontrolu v Mochovciach.
To je úloha, ktorú dostal štátny tajomník pre energetiku Karol Galek. Mochovce to je jeden obrovský „prúser“. Tam dôjde k viacerým trestným oznámeniam a auditom. Plán je spustiť Mochovce tento rok. Ale obávam sa, či je to reálne, lebo je tam veľa problémov.
A čo ceny energií?
Chceme znížiť ceny elektriny pre domácnosti. Financovať to budeme z toho, že prestaneme dotovať výrobu elektriny z uhlia, znížime dotácie na fotovoltaiku.
Podľa programového vyhlásenia sa zváži aj zavedenie rovnej dane.
Rovná daň sa veľmi osvedčila. Slovensko malo dobrý ekonomický rast, veľmi silný rast priemernej mzdy, klesala nezamestnanosť. Tak prečo to nespraviť?
A čo námietky, že rovná daň prehlbuje nerovnosť?
Práve naopak. Rovná daň znižuje rozdiely. Ráta sa to cez Kakwaniho index. Ten vtedy klesal.
Na programe ministerstva financií je aj zelená daň.
Budeme súhlasiť s takými daňami, ak v rovnakom rozsahu klesnú iné dane. Napríklad, keď daň z motorových vozidiel už nebude podľa kubatúry, ale podľa emisií. V rovnakom rozsahu, samozrejme.
Zrušíte bankový odvod?
Som za to, aby sme zrušili novelu Roberta Fica. To by vrátilo bankový odvod do pôvodného stavu. Ale nie je na tom ešte dohoda.
A 13. dôchodky?
Uvidíme, ako rozhodne Ústavný súd, či to bolo v poriadku alebo nebolo. Ak povie, že bolo, tak potom uvidíme, koľko peňazí bude k dispozícii koncom roka.
Je reálny vyrovnaný rozpočet do roku 2024?
V tejto situácii nie. Bolo by to reálne, ak by sa odrátali náklady na koronakrízu. Potom je tam reálna šanca, že by sme dovtedy dosiahli vyrovnané hospodárenie. Ale tie náklady budú obrovské. Budú to percentá hrubého domáceho produktu.
Budete sa snažiť po koronakríze o otvorenie prevádzok cez sviatky?
Neviem, či na to bude v koalícii vôľa. V programovom vyhlásení to nie je.
Richard Sulík (SaS) je minister hospodárstva a vicepremiér pre ekonomiku. Je zakladateľom politickej strany Sloboda a Solidarita, niekdajším predsedom Národnej rady, bývalý europoslanec. Okrem ekonómie študoval aj fyziku. Jeho rodina ešte za bývalého režimu emigrovala. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko a založil firmu FaxCopy, ktorú neskôr predal. Sulík stále nesie biľag, že povalil vládu Ivety Radičovej, a vyčítajú mu stretávanie sa s Marianom Kočnerom. Obvinenia však odmieta.