Tento rok však môže byť iný. Na ceny nehnuteľností totiž môže cez spomalenie ekonomiky zatlačiť aj koronavírus. „V prípade ekonomického spomalenia by sa rýchlo zvýšila miera nezamestnanosti a, naopak, by poklesol dopyt po nehnuteľnostiach,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Na rýchly prepad cien sú totiž náchylné práve malé otvorené ekonomiky – ako je aj Slovensko, vysvetľuje analytik.
Ďalším faktorom, čo ovplyvní realitný trh v tomto roku, by mohli byť nájomné byty. Ak by sa nová vláda predsa len rozhodla, že podporí ich masívnu výstavbu, dá sa očakávať ak nie zlacnenie, tak aspoň ustálenie cien nehnuteľností. O tom, ako by štátna podpora pre nájomné bývanie mala vyzerať, sa bude rokovať s odborníkmi už tento pondelok popoludní v Národnej banke Slovenska.
Spomalenie zdražovania na realitnom trhu očakáva aj Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti.sk. „Predpokladáme, že sa ceny v roku 2020 už nebudú meniť tak výrazne, príde k spomaleniu rastu,“ hovorí. Cena za jeden štvorcový meter sa v minulom roku totiž zvýšila o sedem percent pri dvojizbových bytoch a 3-izbové evidovali nárast o desať percent.
Vysoký dopyt, nízka ponuka
Nárast v cene bytov a domov je viditeľný od začiatku roka 2020. Pôvodne sa však počítalo so spomalením na realitnom trhu. Priemerná cena bytu na Slovensku narástla v porovnaní s decembrom 2019 o deväť eur – dostala sa tak na 1 868 eur za štvorcový meter. Medzimesačne tak ide o polpercentné zvýšenie.
Realitné kancelárie zatiaľ s otočením vývoja na trhu nerátajú. „Cenu bytov bude naďalej ťahať hore nízka ponuka, priaznivý makroekonomický vývoj, ako aj neutíchajúci záujem obyvateľstva o nákup nehnuteľností,“ hovorí Vladimír Kubrický, analytik Realitnej únie. V posledných rokoch sa však hodnota nehnuteľností v porovnaní s príjmami obyvateľstva zvyšuje príliš rýchlo, dodáva. „Vlastné bývanie sa stáva stále pre väčšiu časť obyvateľstva nedostupné,“ hovorí Kubrický.
Podľa barometra Realitnej únie, stál ešte v decembri 2019 meter štvorcový meter priemerne 1 859 eur. Rok predtým to bolo 1 464 eur. Realitky očakávajú, že priemerná cena môže v tomto roku prekročiť aj hranicu dvetisíc eur za jeden štvorcový meter. Ak by sa tak stalo, medziročne by ceny narástli o 7,6 percenta. Ide tak predsa len o niečo nižší nárast cien ako ten za rok 2019.
Najdrahšia je Bratislava a Košice
Európske čísla potvrdil aj náš Štatistický úrad. Koncom minulého roka sa ceny na realitnom trhu medziročne zvýšili o 10,9 percenta. Sú tak dokonca vyššie ako v tom istom období roku 2008. Pričom výraznejšie draželi staršie byty a domy – pripísali si dokonca až 13,3 percenta. Ich ceny tlačí hore nedostatok nehnuteľností na predaj. Novostavby rástli totiž len o niečo vyše sedem percent.
Prvenstvo v cenách si stále drží hlavné mesto a metropola východu. Ukázal to Realitný barometer. Cena za jeden štvorcový meter pri trojizbovom byte v Bratislave je dvojnásobná v porovnaní s bytom v Trenčíne. Jeden štvorcový meter v Bratislave stojí priemerne 2 565 eur, v Trenčíne len 1 306 eur.
Na trhu vedú skôr menšie byty. „Veľkosť bytov sa postupne zmenšuje, čo je trend v celej Európe,“ hovorí Tomčiak. Zaváži však hlavne to, v akej životnej situácii si človek byt kupuje. Ak sa mladý človek sťahuje za prácou či školou, siahne skôr po garsónke či 1-izbovom byte. Rodiny si hľadajú väčšie byty 2– až 3-izbové.
Ešte to nie je rok 2008
Národná banka Slovenska zverejňuje Kompozitný index na hodnotenie cien nehnuteľností, ktorý porovnáva vývoj na realitnom trhu s ostatnými ekonomickými ukazovateľmi. Index v posledných mesiacoch opäť po krátkom schladení zamieril hore. O realitnej bubline sa napriek divokému rastu ešte hovoriť nedá.
V prípade bubliny ide o také zvyšovanie cien nehnuteľností, ktoré nezodpovedá celkovému vývoj na trhu. Ide teda podľa hovorcu Národnej banky Slovenska Petra Majera o neodôvodnený rast cien. „V súčasnosti rast cien nehnuteľností – hoci vysoký, korešponduje s doterajším priaznivým vývojom ekonomiky,“ povedal. Ak by však prišlo k výraznému spomaleniu ekonomiky, zvýšeniu nezamestnanosti, zníženiu miezd, a ceny realít by stále stúpali, až vtedy by bolo možné hovoriť o realitnej bubline.
„Prasknutie bubliny by malo vo veľkej miere vplyv na investorov, ktorí kupovali nehnuteľnosti výlučne za účelom ich predania neskôr za vyššiu cenu – ak ich kúpili príliš neskoro, pravdepodobne by prerobili,“ povedal Majer. Ak by sa aj zopakovala situácia z roku 2008, banky sú predsa len už lepšie pripravené ako vtedy.
V roku 2008 ceny realít medziročne vzrástli o 23 percent. Priemerná mzda v tom období narástla len o 5,5 percenta. V minulom roku ceny nehnuteľností stúpli len o desatinu, platy pritom rástli medziročne o vyše osem percent. A aj po očistení o infláciu pridali 5,4 percenta.