Aj keď štartovacia pozícia môže byť rovnaká, platy sa časom od seba vzdialia. "S mužom sme končili školu spolu, začali sme na rovnakej pozícii, s rovnakým platom,“ hovorí programátorka Zuzana. Tým časom je však dávno koniec. Prišli dve deti, Zuzana strávila doma takmer šesť rokov. Snažila sa síce robiť aj z domu, no išlo skôr o menšie projekty. "Vrátila som sa na to isté miesto, no môj plat zostal zmrazený,“ hovorí Zuzana. Naopak, jej muž si riadne polepšil. Nepomohla si ani po zmene práce, stále vidí, že dostáva menej.
Podobnú skúsenosť má na Slovensku väčšina žien. "Hoci učitelia majú tarifné platy, a teda by sme mali zarábať všetci rovnako, každý riaditeľ vie, ako kolegovi prilepšiť,“ hovorí učiteľka Alica. Odmeny navyše, nadčasové hodiny – a je to. Plat sa tak aj pri tabuľkách môže líšiť aj o dvesto eur. A nie vždy je to za zásluhy.
Skutočné znevýhodňovanie však prichádza až po materskej a rodičovskej dovolenke. Vo veku 25 až 29 rokov sú rozdiely v platoch medzi pohlaviami minimálne. Desať rokov nato však už ženy zarábajú na tých istých pozíciách o 26 až 28 percent menej ako ich kolegovia.
V určitom veku ženy na dlhšie obdobie z trhu práce vypadnú, svojich mužských kolegov po návrate dobehnú len málokedy. „Tieto výraznejšie rozdiely pretrvávajú ešte niekoľko ďalších rokov,“ povedala analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.
Na papieri sú pritom platy už poriadne dlho vyriešené. Ešte v roku 2007 bol do Zákonníka práce doplnený paragraf 119a, ktorý zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov.
Komplikácie prichádzajú až v praxi, vysvetľuje ministerstvo práce, pod ktoré problematika spadá. "Sme si tejto situácie vedomí, ale nie všetko sa dá riešiť z úrovne vlády,“ povedala pre denník Pravda riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Oľga Pietruchová. Mnohé je podľa nej o pokračujúcej osvete, no aj o prístupe samotných zamestnávateľov.
Platová nerovnosť sa však ďalej presúva aj do výšky penzií. Tie ženské sú tak o vyše pätiny nižšie. A hoci štát za ženy platí na dôchodok aj počas materskej, nie je to toľko, ako keď pracovali.
Svojich práv sa treba viac dožadovať
Treba sa ozvať! Za podhodnocovanie žien nemôžu len firmy, ale aj spoločenské nastavenie. Ženy by sa podľa šéfredaktorky portálu Ženy v meste Miriam Zsilleovej "nemali nechať zatlačiť do kúta vydieraním typu, že keď pracujú, podnikajú alebo sa venujú sebe, sú zlé mamy“. Mali by si za svojimi právami stáť, dodáva. A to platí aj pre politiku. "V parlamente máme zase len 20-percentné zastúpenie žien, hoci vyše polovicu obyvateľstva tvoria ženy,“ hovorí Zsilleová. Kým to podľa nej nebude aspoň 30 percent, spoločnosť sa nezmení a stále bude nastavená v prospech mužov. Posun k lepšiemu však Zsilleová vidí. A to hlavne u mladšej generácie. Tá už ašpiruje na lepšie platené pozície. Ešte stále zastávajú až dve tretiny manažérskych pozícii v Európskej únii muži. Rovnako je to aj na Slovensku. O vzdelanie pritom nejde. Vysokoškolské vzdelanie má u nás len necelá pätina mužov, ale až takmer 27 percent žien. Problém je podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej aj v odboroch, ktoré ženy vyštudujú. Väčšinou totiž ide o tie finančne menej ohodnotené.
To, že niekoľkoročný výpadok z trhu práce počas starostlivosti o deti môže negatívne ovplyvniť aj výšku dôchodku, priznáva aj Pietruchová. Kompenzujú ho však podľa nej sociálne opatrenia ako napríklad vdovský dôchodok. "Aj vďaka nemu patrí rodový rozdiel v dôchodkoch na Slovensku medzi najnižšie v rámci únie,“ dodala. Ale čo ženy, ktoré sa rozvedú? Tie automaticky nárok na vdovský príspevok nemajú.
A to nie je všetkým predsudkom koniec. Kým ženatí muži zarábajú priemerne o 4,5 percenta viac ako ich slobodní kolegovia, u vydatých žien je to naopak. Ich zárobok je o 3,7 percenta menší ako u slobodných. "Poukazuje to na predsudky zamestnávateľov voči vydatým ženám a matkám a, naopak, na vyzdvihovanie ženatých mužov, otcov rodín, od ktorých sa očakáva väčšia stabilita,“ povedala Pietruchová.
Horšie platené odvetvia sú "ženské“
Povolania ako sestričky, opatrovateľky či učiteľky, kde prevládajú ženy, patria medzi tie slabšie platené. Rezorty ako školstvo a zdravotníctvo sú financované zo štátneho rozpočtu. S nedostatkom peňazí bojujú neustále.
V zdravotníctve pracuje o 133-tisíc menej mužov. Väčšina z nich však na rozdiel od žien zastáva lepšie platený, lekársky post. „Priemerný mesačný plat muža v tomto prípade predstavuje 1¤428 eur, pričom u ženy je to o 26 percent nižšia suma, teda 1¤051 eur,“ povedala Sadovská. Veľa žien sa však pre väčšiu zodpovednosť za chod domácnosti rozhodne pre polovičný úväzok. Priemerne takto premýšľa o tri percentá viac žien ako mužov. Problém to však nerieši. "So skráteným úväzkom ide ruka v ruke aj nižšia suma na výplatnej páske,“ hovorí Sadovská.
Len veľmi malé posuny
Najnovšie dáta Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) pripísali Slovensku v otázke mzdovej rovnosti 74,2 bodu. Na vysvetlenie, jeden bod je úplná nerovnosť, sto bodov zase úplná rovnosť. Priemer v Európskej únii sa pohybuje okolo 80,4 bodu. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi tak Slovensko stále má čo doháňať.
Priepastný rozdiel v platoch medzi pohlaviami sa pritom za posledných pätnásť rokov nijako radikálne nezmenšil. Prvé merania EIGE z roku 2005 Slovensku pripísali 61,5 bodu. Ocitli sme sa tak na siedmej najhoršej priečke spomedzi členských štátov. Väčšie platové nerovnosti boli len v Pobaltí, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku.
V rodovej rovnosti sa Slovensko posunulo prvýkrát až v roku 2017, a to o 1,6 bodu. Ostatné členské štáty však zaznamenali väčší posun.