Medzi platesy patrí aj solea obyčajná – jazyk morský. Ploská ryba žije na morskom dne, občas zabrúsi aj do ústia riek, ktoré odovzdávajú svoje vody od južného pobrežia Nórska až po africký Senegal. Miestami, ako napríklad vo vodách Holandska, platesy už takmer vylovili, ale ľudia si ich pýtajú, hoci to vôbec nie je lacná ryba.
Na Slovensku sa kilogram morského jazyka predáva po 40 eur. O to väčšie lákadlo bolo naučiť sa ich chovať. Na islandskej chovnej stanici s krkolomným názvom Hafrannsóknastofnunin Tilraunaeldisstőd chov cennej ryby zvládli. Farma leží na juhozápade ostrova asi hodinu cesty od hlavného mesta Reykjavík a je ukážkou toho, ako Islanďania modernizujú rybolov – svoje najtradičnejšie podnikateľské odvetvie.
K farmovému chovu rýb priviedli Islanďanov obavy z rýchlo rastúcich výlovov morských rýb. Žiarlivo si strážia svoje teritoriálne vody a neváhajú sa púšťať do sporov aj s odvekou námornou veľmocou Veľkou Britániou. Keď Islanďania vymedzili dvestomíľové pásmo okolo pobrežia ostrova za svoje rybolovné územie, britské lode tam lovili pod ochranou vojenských plavidiel. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia to pripomínalo súboj Dávida s Goliášom.
Ryby žijúce v oceáne, ktorý obmýva prevažne nehostinný ostrov ležiaci pod severným polárnym kruhom, považujú Islanďania za svoje národné bohatstvo. Stále sú mimoriadne dôležitou položkou islandského exportu, veď tvoria z neho okolo 40 percent. Prebiehajúca klimatická zmena, rastúce výlovy, medzinárodné súboje o kvóty donútili Islanďanov, aby sa na rybársku budúcnosť pozreli inou optikou. A hoci tisíce mužov vyrážajú stále na lov, objavuje sa nová profesia, rybári farmári.
Platesa leží na dne
K založeniu farmy špecializujúcej sa na chov jazyka morského pomohli aj špecifické prírodné podmienky. V okolí Grindaviku vidno typickú islandskú krajinu. Zvetrané prúdy lávy tu nadobudli fantastické tvary. Na modročiernom čadiči nič nerastie, sem-tam sa uchytia machy a lišajníky. Ale pod zemskou kôrou buble horúca magma a zohrieva tam veľké podzemné jazerá vody. Z geotermálnych vrtov tryská vriaca voda a slúži na výrobu elektriny.
Keď voda vykoná svoju prácu, opúšťa elektráreň neďaleko Grindaviku ešte stále dosť teplá. Má 36 stupňov Celzia, dosť na to, aby mohla poslúžiť na ohrev neďalekých rybárskych sádok, kde chovajú platesy a medzi nimi vzácny morský jazyk.
Farmy na chov lososov sa v Nórsku či Škótsku nachádzajú na otvorenom mori. Dôležité je, aby more bolo čisté. Treba mať ešte menšiu flotilu lodí, ktorá pendluje medzi pobrežím a lososími sádkami. Tie obsluhujú muži a ženy, prevažne biológovia, ktorí na počítačoch sledujú, život rýb od mlade až po jatočnú dospelosť. Tento kruto znejúci prívlastok pripomenie účel, na ktorý sa ryby chovajú. Musia skončiť na tanieri zákazníkov.
Islandská farma na chov morského jazyka nepláva na mori, ale je ukrytá v bezpečí ľahkých priemyselných hál. Tam sú batérie okrúhlych nádrží vysokých nie viac ako 60 centimetrov. Vo vode teplej 20 stupňov Celzia si hovejú platesy. Ten, kto nepozná spôsob života týchto rýb obľubujúcich morské dná, kde vyhľadávajú červy, mäkkýše, kôrovce a malé rybky, nadobudne dojem, že s rybami nie je čosi v poriadku. Ležia vyvalené na jednom boku a poškuľujú jedným okom po návštevníkoch, ktorí ich vyrušili. Normálne poznajú len svoj personál, ktorý ich pravidelne prikrmuje.
Sigi Olafsson, generálny riaditeľ chovnej stanice, vraví, že takmer všetky platesy idú na export. Nie je to totiž ryba, ktorá by mala zastúpenie na tradičnom rybom jedálnom lístku Islanďanov. Objednávajú si ich reštaurácie vo Francúzsku, v Taliansku, Španielsku či Holandsku a potom Američania. USA sú pre Island hneď po Európskej únii druhý najdôležitejší trh. Ročne vyrobia 400 ton morského jazyka, po ktorom sa len tak zapráši. A nikto príliš donedávna neskúmal, kde bol vlastne ulovený či vychovaný. Až teraz, keď sa začína čoraz viac pátrať po pôvode každej delikatesy, vynára sa otázka, kde sa tá ryba vzala.
Ktorý jazyk je lepší
Túto otázku si kladieme aj na Slovensku. Kúpime si napríklad sumčeka afrického, a keď prečítame etiketu, zistíme, že exotická ryba nepochádza z Afriky ale z rybej farmy v Handlovej. Chovajú ju tam miestni baníci, takisto pod strechou v nádržiach s čistučkou vodou z banského podzemia. Potrebnú teplotu vody dosahujú pomocou tepelných čerpadiel.
Podobne ako Islanďania sa aj Handlovčania rekvalifikovali. Pravda, potomkovia Vikingov Islanďania to majú jednoduchšie ako naši baníci. Tiež majú síce vodu z podzemia, ale nepotrebujú ju sofistikovane prihrievať tepelnými čerpadlami, naopak, schladzujú ju studenou vodou z oceánu.
Mixom studenej morskej a horúcej podzemnej vody, ktorá už odovzdala väčšinu svojej energie elektrárni, dosiahnu Islanďania 20-stupňovú teplotu, čo vyhovuje platesám. Voda v nádržiach prúdi a odchádza tam, odkiaľ prišla – do voľnej prírody, presnejšie do mora. Nad miestom, kde vteká do chladného oceánu s teplotou vody 6–7 stupňov Celzia, sa vznáša oblak pary. Ten chráni pred zrakmi divákov miestnych plavcov, ktorí po tretí raz využijú efektívne teplo matky prírody.
Sigi Olafsson sa pochváli, že majú biznis s dobrou vyhliadkou do budúcnosti. Otvoril sa im celosvetový trh, nemusia sa ruvať o kvóty, rybolovné územia, sú najefektívnejší výrobcovia plates v celej Európe, lebo drsný Island vďaka ľudskému dôvtipu dokáže využiť energiu prúdiacu spod Zeme. Keby ponúkli tisíc ton morského jazyka, minie sa.
Keď Olafsson dostane otázku, ktorý morský jazyk je lepší, či divo žijúci, alebo farmový, poškrabe sa rukou vo vlasoch a odvetí, že zákazníkom ponúkajú rybu, na ktorú sú zvyknutí, dobre ju poznajú. "Viete, ak sa na trhu s potravinami živočíšneho pôvodu objavia novinky, ľudia sa pýtajú, čím to kŕmili. A my im dávame rybu, ktorú poznajú.“ Akoby tým chcel povedať, že ľudia nevedia rozlíšiť, či ide o morský jazyk z farmy, alebo bol ulovený vlečnou sieťou z dna mora.
Olafssonov kolega morský biológ Agnar Steinarsson načrtne budúcnosť morských rýb a rybolovu o čosi úprimnejšie. "Je jedno, či hovoríme o platesách, treskách, lososoch, v zásade ide o udržateľnosť rybolovu v moriach. Tá, nie je jednoznačná, v tejto chvíli je veľmi rozkolísaná, preto je dôležité naučiť sa chovať ryby na farmách.“
Steinarsson trafil klinec po hlavičke, čo bolo kedysi jednoduché, dnes nie je. Aj preto sa z lovcov stali chovatelia.