Prechod na slovenskú korunu sa pred emisiou nových bankoviek dočasne riešil používaním okolkovaných československých bankoviek. Pôvodné československé bankovky boli označené kolkami so slovenským štátnym znakom, názvom Slovenskej republiky a príslušnou nominálnou hodnotou. Národná banka Slovenska (NBS) v spolupráci s komerčnými bankami okolkovala vtedy v priebehu januára a niekoľkých februárových dní viac ako 120 miliónov kusov bankoviek bývalej federálnej meny.
Slovenská koruna sa delila na 100 halierov. Základný rad slovenských obehových mincí tvorili mince s nominálnymi hodnotami 10, 20 a 50 halierov a 1, 2, 5 a 10 slovenských korún. Po 31. decembri 2003 sa 10-halierové a 20-halierové mince stiahli z obehu.
Prvá bankovka bola päťdesiatka
Prvá slovenská korunová bankovka v nominálnej hodnote 50 Sk sa do obehu dostala 29. augusta 1993. Do konca roka ju postupne nasledovali emisie ďalších štyroch druhov – 20 Sk, 100 Sk, 500 Sk a 1 000 Sk. Kompletná emisia sa uzatvorila v roku 1995 vydaním 200 Sk a 5 000 Sk bankoviek. Nasledujúce emisie priniesli len menšie úpravy grafiky aj farebnosti výzoru a na bankovkách pribudli nové ochranné prvky, ktoré zvyšovali ich bezpečnosť. Na prelome tisícročí národná banka vydala aj špeciálnu limitovanú edíciu pamätných bankoviek pri príležitosti príchodu roku 2000.
Posledná okolkovaná federálna bankovka v hodnote 500 Kčs prestala na našom území platiť 10. januára 1994 a jej výmena bola možná len do konca marca toho istého roku. Akékoľvek ďalšie výmeny okolkovaných československých bankoviek už neboli možné.
V deň menovej odluky 8. februára 1993 prevzala Národná banka Slovenska od bývalej Štátnej banky československej tiež systém určovania kurzu slovenskej koruny k voľne vymeniteľným menám. Išlo o päťzložkový menový kôš (USD, DEM, ATS, GBP, FRF) a systém denného fixovania kurzu. Kurz slovenskej koruny bol slovenskou centrálnou bankou určený ako pevný.
V lete nasledujúceho roku sa NBS napojila už len na menový kôš dvoch mien, v ktorom 60 % tvorila vtedajšia nemecká marka a 40 % americký dolár, čo percentuálne odrážalo menovú štruktúru realizovaného zahraničného obchodu SR.
Plávajúci kurz koruny
Slovenská centrálna banka zrušila naviazanie slovenskej meny na menový kôš 2. októbra 1998 a zaviedla plávajúci kurz koruny. NBS prestala garantovať fixný režim a kurz slovenskej koruny sa začal voľne odvíjať v závislosti od ponuky a dopytu na medzibankovom trhu.
Slovenská koruna zanikla niekoľko dní po vstupe Slovenska do eurozóny 16. januára 2009, keď sa skončilo obdobie jej duálneho obehu s eurom a výlučným zákonným hotovostným platidlom pri všetkých platbách na území Slovenskej republiky sa stali eurobankovky a euromince.
Informácie pochádzajú z www.nbs.sk a archívu agentúry SITA.