Vážny: Odstúpim, ak sa pri mýte ukáže moja chyba

, , 07.02.2020 11:00
ľubomír vážny,
Riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny. Autor: ,

Len predvolebný boj. Tak vidí nedávnu búrku okolo mýtneho tendra bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny, ktorý teraz vedie Sociálnu poisťovňu. " Cieľ som ja, Pellegrini a Fico,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda. Pre mýto podal Vážny aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. V prípade, že sa ukáže jeho pochybenie, ponúka svoju stoličku na čele Sociálnej poisťovne.

Diaľničiari chystajú nový mýtny tender. Vonku má byť v máji. "Podľa mňa je najlepšie, keď to bude Národná diaľničná spoločnosť robiť sama. Žiadny tender, žiadne odkúpenie,“ hovorí Vážny. Zostáva rok a pol do skončenia terajšej zmluvy, čo je podľa exministra dopravy reálne.

Národná diaľničná spoločnosť chce už v máji tohto roka vyhlásiť nový mýtny tender. Je to riešenie? Dá sa to stihnúť?

Určite je to riešenie. Súčasný mýtny systém platí do 31. 12. 2022. Jedným z riešení je vyhlásiť nový tender, to znamená najprv štruktúrovať súťažné podklady a vecne opísať, o čo v ňom má ísť. Taktiež treba zadefinovať, či to má byť služba, tovar, alebo dodávka práce či diela. Vlastný tender, ak by všetko išlo tak, ako má, bude do jedného roka. Teoreticky by sa to stihnúť dalo.

Nebolo by lepšie odkúpiť súčasný mýtny systém?

Sú len štyri možnosti. Prvá je podpísať opciu. Tú musíte podpísať rok pred skončením zmluvy – teda do decembra 2021, na jeden, dva, tri alebo päť rokov. Druhá možnosť je odkúpiť tento podnik a pokračovať v réžii Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Tretia je vyhlásiť nový tender. A štvrtá vybudovať vlastný mýtny systém. Iné možnosti neexistujú. Samozrejme, je tu ešte možnosť zrušiť mýto na Slovensku. Aj to sa dá. Keď všetci tak kričia, uvidíme, kto bude vo vláde, potom som zvedavý, čo urobia.

Diaľničiari tvrdia, že systém je zastaraný a neuvažujú nad jeho odkúpením.

Netvrdil by som, že technológia je zastaraná, skôr by som povedal, že je opotrebovaná. Ak NDS tvrdí, že je to zastarané a chce iné riešenie, je to jej právo, ale už musí konať. Minister dopravy zase tvrdí, že zmluvu nepozná, ale zároveň hovorí, že je nevýhodná. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) tvrdí, že nekontroloval verejné obstarávanie ani zmluvy z neho vyplývajúce. Zároveň však konštatuje, že zmluva, ktorá vyplynula z verejného obstarávania, je v rozpore s princípmi hospodárnosti. Veď to sú úplné nezmysly.

Podľa mňa je najlepšie, keď to bude NDS robiť sama. Žiadny tender, žiadne odkúpenie. Majú rok a pol na to, aby sa to naučili a urobili si svoje know-how.
Ľubomír Vážny, riaditeľ Sociálnej poisťovne

Prečo ste podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa?

Už to prekračuje všetky medze. Znova vyzývam, poďme to vyšetriť. Poďme si povedať, čo je v mýtnom systéme zlé. Najlepšie do volieb. Preto som podal trestné oznámenie. Neverím, že téma mýtneho systému a jeho kontroly nie je časovo či vecne zmanipulovaná. Nikto zatiaľ nedal na stôl žiadne argumenty. Každý len tára dve na tri bez znalosti veci. Keď som bol v Európskej komisii rokovať, tam nás tľapkali po pleciach, aký úspech sme dosiahli. To sa v takom čase nepodarilo ani Nemcom, Poliakom a Čechom už vôbec nie. Keď nám dávajú za vzor český systém, že bol lacný a stál iba 250 miliónov, je to vytrhnuté z kontextu. Nikto nehodnotí, že približne 1,2 miliardy hodili do Vltavy za brány a ostatné veci, čo sú im zbytočné, keď po siedmich rokoch prešli na to isté, čo máme my. Na to každý zabúda.

Aké by bolo podľa vás najlepšie riešenie?

Podľa mňa je najlepšie, keď to bude NDS robiť sama. Žiadny tender, žiadne odkúpenie. Majú rok a pol na to, aby sa to naučili a urobili si svoje know-how. To však znamená, že by NDS musela prijať 200 ľudí. Súčasný prevádzkovateľ mýta SkyToll má 250 ľudí, možno 50 áut, dve budovy. V čase, keď sme zavádzali terajší mýtny systém, sme nemali čas budovať novú firmu, aj keď som presadzoval, aby sme to robili sami. Mal som na krku banky, vysoký dlh NDS zdedený po predchádzajúcej vláde a hrozili mi cross-defaultom Národnej diaľničnej spoločnosti. Nebola iná možnosť, ako riešiť výber mýta objednaním služby. Nie je to jednoduchý projekt, ale Slovensko sa na tomto projekte už naučilo, ako sa to robí. Projekt funguje – možno s drobnými chybičkami, ale funguje. To sa nedá povedať o Nemcoch, Poliakoch, o nikom. Keď sme sa to naučili, poďme to urobiť sami. To je môj názor. A za tých dva a pol roka, čo ostáva, sa to urobiť dá.

Najvyšší kontrolný úrad tvrdí, že mýto je po deviatich rokoch prevádzky pre štát veľmi nevýhodné. Z každého eura dostanú diaľničiari len 45 centov.

Bolo by odo mňa nezodpovedné vyjadrovať sa k veciam, ku ktorým nemám podklady. Viem sa vyjadriť zodpovedne ku všetkému do leta 2010. Pokiaľ som mal dosah na rozdelenie výnosov do leta 2010, iba 24,8 percenta išlo prevádzkovateľovi systému a 75,2 percenta dostával štát. To znamená na prípravu, budovanie, vybudovanie a spustenie mýta. Čo sa dialo potom, neviem. Nehovorím, že to bolo dobré alebo zlé, len to neviem posúdiť.

Nízke výnosy štátu z mýta podľa expertov súvisia aj s počiatočnými politickými rozhodnutiami. Stojíte si za tým, že bol mýtny systém spravený dobre?

Systém bol spravený dobre. Boli sme doň donútení predchádzajúcou vládou. Od začiatku som bol presvedčený, že tam bude nízka efektivita, pretože máme pomerne malý rozsah kilometrov, ktoré môžeme spoplatniť. Spoplatnili sa diaľnice, rýchlostné cesty a cesty prvej triedy v súbehu s diaľnicami a rýchlostnými cestami, aby nám kamióny neušli na nespoplatnené cesty prvej triedy. Súčasný stav je však aj výsledkom následných politických rozhodnutí. Tie znížili efektivitu výberu mýta tým, že sa urobili ústupky našim autodopravcom. SkyToll sa vyjadril, že tieto ústupky boli celkovo vo výške zhruba 700 miliónov eur. Keby tých 700 miliónov eur bolo v príjmoch, výsledný obraz by bol úplne iný.

Pôvodné odhady hovorili o výbere 1,5 až 4 miliardy eur. Nebolo už vtedy jasné, že je to neúnosné pre dopravcov?

V prvom rade si treba uvedomiť, že v tom čase bolo tak 30 až 35 percent slovenských dopravcov a zvyšok boli cezhraniční. Výnos bol plánovaný od 150 do 200 miliónov eur ročne.

Podľa NKÚ zaplatili užívatelia spolu z poplatkov za mýto od roku 2010 do roku 2018 takmer 1,6 miliardy eur, z čoho 760 miliónov eur išlo firme SkyToll a 709 miliónov eur išlo NDS. Len 100 miliónov sa podľa úradu použilo na výstavbu a opravu ciest. Je to v poriadku? Nekomentujem to ďalšie rozdelenie, pretože som pri tom nebol. Bolo by to z mojej strany nekorektné. Je to však výmysel NKÚ, že mýto bolo určené na výstavbu ciest. Nebolo to tak. Mýto bolo primárne určené na splatenie dlhov voči bankám a vyhnutie sa cross-defaultu Národnej diaľničnej spoločnosti. A tiež na vytvorenie priestoru v štátnom rozpočte, ktorý by dotoval spolufinancovanie diaľnic z eurofondov.

Igor Matovič (OĽaNO) hovoril o strate 700 miliónov eur pre štát. Kde vzal to číslo?

To neviem. Je to absolútny nezmysel. Asi tým myslel vysúťaženú cenu. Matovič zverejnil 10 rokov zverejnenú zmluvu, o ktorej tvrdil, že je utajená. Zmluva však nie je taká hrubá, ako ju prezentoval. Utajená bola na základe požiadavky SkyToll-u len jedna strana. SkyToll totiž už v marci 2009 súhlasil so zverejnením celej zmluvy okrem časti Ponuka. A to je tá jedna strana. Z nej bolo zverejnené všetko okrem ceny, ktorú oni považovali za obchodné tajomstvo. Neviem, či to Matovič robí úmyselne, alebo neúmyselne, ale odkupná cena nebola zverejnená. Bola definovaná ako predpoklad. On sa k nej, ak je to pravda, nejako dostal. V zmluve je napísané, že odkupná cena bude stanovená v každom roku ako maximálna cena.

Ako je to teda v zmluve?

V zmluve bola odkupná časť definovaná ako maximálna cena. V zmluve je presne uvedený mechanizmus odkúpenia. Štát určí audítora a ten určí cenu, za ktorú sa môže mýtny systém odkúpiť. A to maximálne za 400 miliónov eur.

Takže to nakoniec môže byť aj v cene jedného eura?

Kedysi som to tak komentoval, aby to bolo každému jasné, že to môže dospieť aj k cene jednej koruny. Stále si za tým stojím. Platí mechanizmus definovaný v zmluve. Keď mýtny systém postavili, stál 716 miliónov eur. Prečo štát v roku 2011 nevyužil možnosť za 400 miliónov kúpiť 716-miliónový mýtny systém? Z tohto pohľadu bola tá zmluva pre štát veľmi výhodná. SkyToll veľmi riskoval, keď dal do zmluvy slovo maximálne. Dnes neviem povedať, koľko to bude stáť. Cenu určí audítor a tá môže byť aj jedno euro, ale aj viac. Nemyslím si však, že by to bolo 400 miliónov. Podľa mňa to bude štvrtina tejto sumy. Je to možnosť, ktorú štát môže, ale nemusí využiť.

Prečo vyhrala mýtny tender práve firma SkyToll? Mala predsa najvyššiu cenovú ponuku spomedzi ostatných firiem.

Pretože iná ponuka nebola. V zmysle vtedy platného zákona a vtedy platných súťažných podmienok bola len táto ponuka platná a relevantná.

Vyraďovanie ostatných firiem bolo podľa vás v poriadku?

Určite. Vyraďovanie skontroloval päťkrát Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Trištvrte roka to bolo na kontrole v Európskej komisii, bolo to asi na 11 súdnych pojednávaniach, krajských súdoch, ale aj na Najvyššom súde. Všetky tieto autority nenašli zásadnú chybu, pre ktorú by tento tender musel byť zrušený. To, že firmy napádali ich vyradenie, je ich právo. Bol to obrovský tender, mali silné právne kancelárie, aby ho spochybňovali. Keď nemôžem ja, nebude to mať nikto – toto bol postoj Švajčiarov či Francúzov v nadnárodných konzorciách, ktoré si mysleli, že to vyhrajú. Do užšej súťaže mohlo ísť len osem firiem, z nej sa potom museli vyradiť štyri firmy. Takže v hre zostali iba štyri. To sme považovali za dostatočnú konkurenciu. My sme SkyToll – teda jeho predchodcu – najprv vylúčili zo súťaže, no ÚVO nám ho vrátil s tým, že NDS pochybila. Z tých štyroch firiem tri nesplnili podmienky. Mali totiž iné technické zázemie, nevedeli deklarovať to, čo sme požadovali. To všetko je podľa mňa v archíve NDS.

Keď sa SkyToll vrátil do súťaže, zmenil niečo na svojej ponuke?

Nie. Ponuka ostala rovnaká. NDS skonštatovala, že firma v prvom kole nesplnila podmienky a vyradila ju zo súťaže. ÚVO to však vrátil s tým, že NDS pri jej vyradení pochybila. Ponuka SkyToll-u sa nemenila.

Za mýtny systém štát platí aj za niektoré cesty, kde sa mýto nevyberá. Prečo to bolo takto dohodnuté?

To nekomentujem, pretože ja som bol pri tom len do leta 2010.

Takže je to súčasťou nejakých ďalších dodatkov?

Určite.

A viete, prečo to tam dali?

Viem.

A poviete nám to?

Nie.

Odmena SkyToll-u sa každoročne zvyšuje o infláciu, no keď bola deflácia, odmena neklesla. Inflácia tak firme zvýšila celkové platby za 9 rokov takmer o 40 miliónov. Ošetruje to dodatok zmluvy?

Neviem. Dodatky nepoznám. Pri tvorbe zmluvy sme sa bavili o inflácii a deflácii. Vtedy nám to vyšlo tak, že fixné náklady, najmä osobné, sú rovnaké alebo vyššie. A preto je nevhodné dávať do zmluvy defláciu. Komunikovali sme aj s Európskou komisiou a dali nám za pravdu.

To je tiež jedna z vecí, ktorú NKÚ kritizuje.

Najvyšší kontrolný úrad tvrdí, že nekontroloval verejné obstarávanie na mýtny systém ani z neho vyplývajúce zmluvné vzťahy. Prečo to potom v záverečnej správe komentuje? Nepochopili, že je to služba. NKÚ mohol namodelovať, koľko by stála dodávka diela, a potom to mohol porovnať so službou. Až potom by mohol konštatovať, že je to nehospodárne. Ale takto? Bez porovnania? To je nonsens. Alebo to, že sa na konci trvania zmluvy štát nestane vlastníkom. Veď sa ani nemal stať. O tom zmluva nehovorí. Zákon o verejnom obstarávaní aj vtedy, aj dnes pozná tri komodity. Tovar, práce a službu. Keďže sme nemohli kúpiť ani tovar, ani prácu ako dielo, museli sme kúpiť službu. Kontrolóri teda mali najprv poukázať na to, či bola zle vybraná forma zavedenia mýta.

Pred časom ste sa vyjadrili, že pre službu ste sa museli rozhodnúť pod tlakom bánk.

Áno. Ale aj keby sme sa pre službu nerozhodli pod tlakom bánk, to je úplne irelevantné. Kontrolórov to nemá zaujímať. To bolo rozhodnutie verejného obstarávateľa – teda Národnej diaľničnej spoločnosti. Je to legitímna forma v zákone.

Ale ak štát kupoval mýtny systém ako službu, prečo potom platil za jeho výstavbu?

Neplatil za jeho výstavbu. Výstavba stála okolo 265 miliónov, ktoré investoval prevádzkovateľ a dal si to aj do nákladov, ktoré musí splácať. Štát neinvestoval do výstavby mýtneho systému, štát si to kupoval len ako službu. Nikde nebolo exaktne vyčlenené, že toto je výstavba. Existovala celková cena služby, ktorá v úhrne bola 716 miliónov eur. Tá sa mala splácať postupne z výberu mýta. Inú možnosť sme nemali. NDS mala vtedy na krku 17,6 miliardy korún úverov, ktoré predchádzajúca vláda vyčerpala za rok a pol. Pritom ich mali čerpať 10 rokov. Toto bola východisková situácia. Obrovský dlh, NDS-ka nemala na svoje živobytie a na krku záväzok voči bankám, že postavíme mýto do konca roka 2016.

Problémové boli aj palivové karty. Spoločnosť sa vtedy vybrala bez tendra a oproti bankám to bolo drahé, na čo poukázal aj NKÚ. Systém sa tak predražil takmer o 80 miliónov eur.

Palivové karty bolo to jediné, čo nám vyčítala Európska komisia. Uviedli, že palivové karty musia ísť cez verejné obstarávanie. No nie, že máme zrušiť tender. Ten bol podľa Európskej komisie v poriadku. Priznávam, že nad palivovými kartami sme najprv neuvažovali. No pre tlak autodopravcov, na utíšenie situácie, sme spustili palivové karty. Pri kontrole nám potom komisia vyčítala, že palivové karty máme ešte obstarať klasicky, nie takto. Pokiaľ viem, po mojom odchode ich zabezpečili cez proces verejného obstarávania.

Odstúpite z pozície generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ak sa preukáže vaše pochybenie okolo mýtneho systému?

Určite odstúpim. Keď to polícia nezávisle vyšetrí, absolútne s tým nemám problém. No nie som si vedomý toho, že by som niekde pochybil.

Palivové karty bolo to jediné, čo nám vyčítala Európska komisia.
Ľubomír Vážny, riaditeľ Sociálnej poisťovne

Vnímate to ako predvolebný boj?

Určite. Cieľ som ja, Pellegrini a Fico. Zmluvu podpísali iní, ale neodťahujem sa od nej, pretože som pri jej tvorbe bol.

Bolo vhodné nazvať kontrolórov NKÚ stredne cvičenými opicami?

Isteže je to nadnesené. Ale na základe správy NKÚ nás nazývajú zlodejmi a posielajú do basy. Chcel som tým povedať, že kontrolóri nechápu takú jednoduchú vec, ako je objednanie si služby, keď prijali taký tendenčný záver. Podľa môjho názoru to musí naozaj chápať aj stredne cvičený šimpanz, keď si pozrie názov zmluvy Komplexná služba elektronického výberu mýta. A nie kúpa. Štát kupuje službu. Takýto záver je aj na skúmanie, či nejde o šírenie poplašnej správy. Nebyť toho, dopravcovia by znovu nevyšli na cesty.

Ľubomír Vážny (63) pochádza zo Žiliny. Skončil Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave, odbor pozemné staviteľstvo. Kariéru začal v štátnom podniku Pozemné stavby v Trnave. V roku 2002 sa stal poslancom za stranu Smer. Ministerstvu dopravy šéfoval v rokoch 2006 až 2010. Od roku 2016 je generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne.

VIDEO: Poloblázon, truhlík, šimpanz. Vážny nešetril NKÚ a jeho správu mýte.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Mýto #Ľubomír Vážny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku