Vtáčia chrípka: Malí a veľkí chovatelia sú na jednej lodi

, 20.01.2020 11:00, aktualizované: 13:14

Slovensko eviduje už dva prípady výskytu vtáčej chrípky, jeden u drobnochovateľa hydiny v Zbehoch pri Nitre, druhý v obci Cífer pri Trnave. Malí či veľkí hydinári musia byť v strehu.

„V druhom prípade ide znova o súkromného úžitkového drobnochovateľa. Konkrétnejšie ide o chov nosníc (19 ks) na produkciu vajec pre vlastnú spotrebu. Chov bol umiestnený v zadnej časti dvora rodinného domu, kde mali nosnice voľný výbeh a neboli zabezpečené proti kontaktu hydiny s voľne žijúcim vtáctvom. Prvý úhyn troch nosníc zistil majiteľ 15.01.2020, ďalšia nosnica uhynula 16.01.2020. Cho­vateľ skutočnosť ohlásil na RVPS Trnava, ktorá následne odobrala uhynuté nosnice a zaslala ich zvoznou linkou na vyšetrenie do Národného referenčného laboratória vo Zvolene, ktoré pozitívny výsledok následne potvrdilo. Zvieratá sa v chove už nenachádzajú, všetky boli usmrtené a v chove prebieha dezinfekcia a čistenie chovného priestoru hydiny,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva.

Slovensko zatiaľ nákazu zvláda

Aktuálny vírus H5N8 je zo skupiny agresívnejších. Vtáčia chrípka podobne chrípka u ľudí máva rôzne stupne epidémie, v prípade, že zasiahne veľkochovy, zanecháva po sebe obrovské hospodárske škody.

Slovensko čelí zatiaľ chrípkovej nákaze hydiny úspešne, ale v prípade tejto choroby platí dobre známe príslovie nechváľ deň pred večerom, teda pokiaľ sa neskončí migrácia vtáctva, nemôžu si vydýchnuť ani malí či veľkí chovatelia. Ich osud pripomína spojené nádoby. Hoci veľkochovy sú podľa odborníka na aviárnu medicínu Jozefa Kalusa takmer dokonale chránené komplexom rôznych opatrení, v okamihu, keby sa ocitli v ochrannom pásme s polomerom tri kilometre okolo ohniska a v pásme pozorovania s polomerom 10 kilometrov okolo ohniska, je ich produkcia blokovaná.

Osud veľkých fariem nie je teda úplne v ich rukách, ale rozhodujú o ňom svojimi chovateľskými praktikami aj drobnochovatelia. A tí napriek zmene životného štýlu na vidieku chovajú stále úctyhodný počet hydiny – z celkových šesť miliónov nosníc pripadá na domácke chovy 2,3 milióna, veľké farmy chovajú napospol v priemyselných halách 3,7 milióna nosníc.

Chrípka bola, je a bude

Veterinári znova a znova pripomínajú, že najdôležitejšie je zabrániť priamemu kontaktu hydiny s voľne žijúcim vtáctvom. Znamená to prekryť výbehy sliepkam, ale ruku na srdce, splniť toto opatrenie do bodky v každom malom chove je zrejme nemožné. V každom prípade by všetci chovatelia mali už aj z úcty nielen k svojmu chovu, ale aj k chovom svojich susedov byť maximálne opatrní.

Vo veľkochovoch, kde sú sústredené kŕdle sliepok naozaj v státisícových až miliónových hodnotách, sú bezpečnostné opatrenia dovedené nielen po technickej, ale aj po organizačnej stránke do maximálnej možnej dokonalosti. Chovné haly sú zabezpečené napríklad viacerými dverami, ľudia pracujúci na farmách aj automobily privážajúce krmivo prechádzajú cez tzv. dezinfekčné rohože, resp. brody. Je zakázané striedanie obslúh medzi jednotlivými halami a ošetrovatelia nesmú doma chovať hydinu.

Slovensko z posledných epidémií vtáčej chrípky vyšlo celkom dobre na rozdiel od susedných krajín. Epidémia zasiahla len drobnochovy. Pravda, aj pre rodiny chovateľov sú straty v podobe likvidácie kŕdľov citeľné – ekonomicky aj tým, že ľudia si ku kŕdliku sliepočiek vytvorili citové puto.

Vtáčiu chrípku si ľudia dlho nevšímali, začali ju registrovať až v 18. a 19. storočí. Vo veľkochovoch prvý raz narobila veľké škody Američanom v Minnesote v roku 1971. Veterinárny lekár Jozef Kalus pripomína, že s touto chorobou sa jednoducho ľudia musia naučiť žiť. Obklopuje nás – vírusy vtáčej chrípky sú prirodzenou súčasťou nielen chovateľského, ale celého životného prostredia.

Vedzte, čo kupujete

Slovenskí producenti hydiny pripomenuli, že všetka hydina a vajcia, ktoré dodávajú na trh, sú pod stálou veterinárnou kontrolou. „Naše produkty sú bezpečné, sme jedinou krajinou v strednej Európe, ktorá nemala v posledných rokoch vážne problémy s vtáčou chrípkou, preto sa ľudia potravín slovenského pôvodu nemusia obávať,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Zato Poľsko a Maďarsko zápasia s vtáčou chrípkou priamo vo veľkochovoch. Poliaci počas tohtoročnej zimy objavili štyri ohniská chrípky na farmách, kde chovali dovedna vyše stotisíc moriek. V Maďarsku majú zatiaľ dve ohniská, ide o farmu s 53-tisíc morkami a 115-tisíc kačicami. Keďže jedna z nich leží neďaleko okresu Komárno, treba byť naozaj v strehu.

Vírus vtáčej chrípky sa likviduje tepelnou úpravou. Dôležité však je vedieť, čo kupujem, najbezpečnejšia je produkcia od slovenských chovateľov, ktorých produkciu kontrolujú veterinári. Pri nákupoch je dôležité všímať si nielen prvú stranu etikety, ale aj rub obalov. Niekedy pri identických logách býva rozdielny pôvod hydiny, ten je uvedený na druhej strane obalu.

#vtáčia chrípka #Štátna veterinárna a potravinová správa #Potraviny #poľnohospodárstvo #hydina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku