Slovenský jačmeň mizne, domáce pivo sa varí aj z dovezeného

, 28.11.2019 10:00

Slovenské sladovne, jeden z posledných exportérov agrovýrobkov s vyššou pridanou hodnotou, sa už nemôžu spoliehať na domácu produkciu sladovníckeho jačmeňa.

VIDEO: Výrobcovia na Slovensku sa sťažujú, že majú málo slovenského sladovníckeho jačmeňa.

Druhý rok po sebe museli siahnuť k zvýšeným dovozom suroviny. Tohto roku nakúpili v zahraničí okolo stotisíc ton zrna, pretože na Slovensku klesli nielen plochy, ale aj kvalita sladovníckeho jačmeňa.

Slováci ročne vypijú priemerne niečo vyše 70 litrov piva na jedného obyvateľa. Na túto spotrebu piva domáca produkcia sladu hravo stačí. Z celkovej výroby sladu 293-tisíc ton sa doma minie jedna pätina, celých 80 percent ide na export. No kým v minulosti všetok slad pochádzal od slovenských pestovateľov jačmeňa, teraz päť veľkých sladovní hľadá surovinu v zahraničí. Konštatoval to viceprezident Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu Tomáš Ševčík.

Sladovne majú záujem o slovenský sladovnícky jačmeň, pretože výroba z neho je efektívnejšia ako z dovážanej suroviny, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Po prvé, náklady na dopravu napríklad z Francúzska zdražujú jačmeň o 60 eur za tonu a po druhé, zrno dovážané z vyše tisíckilometrovej vzdialenosti zbytočne zvyšuje uhlíkovú stopu v ovzduší planéty.

„Máme záujem zvýšiť plochy sladovníckeho jačmeňa,“ povedal na stretnutí s predstaviteľmi sladovníckeho a pivovarníckeho priemyslu Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Je na to viac ako dosť dôvodov. Prinieslo by to osvieženie v štruktúre pestovaných plodín, kde dnes okrem pšenice hrajú prím kukurica, repka a slnečnica, a súčasne by sa to premietlo aj do ekonomiky podnikov.

Sladovnícky jačmeň si vyžaduje kvalitu

Lenže cesta k zvýšeniu produkcie jarného jačmeňa nie je priamočiara. Mnoho poľnohospodárov si vyberá kukuricu či repku aj preto, lebo nároky na kvalitu suroviny, ktorá neraz slúži na výrobu biopalív, sú podstatne nižšie ako požiadavky na sladovnícky jačmeň.

Jeden z najlepších slovenských pestovateľov sladovníckeho jačmeňa farmár Ján Jelen z Novej Dediny vysvetlil, prečo sa jeho kolegovia nehrnú do pestovania „sladára“. „Jačmeň neodpúšťa žiadnu pestovateľskú chybu,“ povedal Ján Jelen. Za tonu prvotriednej suroviny môže pestovateľ dostať aj viac ako 180 eur, lenže ak jačmeň preradia do kategórie kŕmneho obilia, inkasuje poľnohospodár o 50 eur menej. Tu je jedna z príčin, prečo mnohí hrajú na istotu a utekajú od pestovania sladovníckeho jačmeňa.

V snahe oživiť pestovanie jačmeňa sladovne začali intenzívnejšie spolupracovať so šľachtiteľmi aj s pestovateľmi. Do trojuholníka týchto vzťahov by mal podľa Tomáša Ševčíka vstúpiť viac štát. Predseda poľnohospodárskej samosprávy Emil Macho hovorí, že sotva možno rátať s výnimočnou dotáciou pre pestovanie jačmeňa, dôležité je však vyladiť celkový systém podpôr. Dá sa to urobiť prostredníctvom zelenej nafty, ktorá môže stimulovať na jednej strane pestovateľov a na druhej aj spracovateľov.

Tisíce pracovných miest

Výroba piva a sladu priamo a sprostredkovane vytvára dovedna 15-tisíc pracovných miest. „Odvádzame do štátneho rozpočtu nemalé prostriedky, myslím, že štát by mohol nájsť spôsob, ako pomôcť produkcii suroviny, ktorá dáva prácu toľkým ľuďom,“ povedala prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Jana Shepperd.

Slovensko je dvanástym najväčším producentom sladu na svete. Pre zaujímavosť, svetová jednotka Francúzsko vlani vyprodukovalo 948-tisíc ton sladu, jedenásta Česká republika vyše 251-tisíc ton, Slovensko 226-tisíc ton.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#slad #Potraviny #pivovary #pivo #jačmeň
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku