Dlh Slovenska by mal byť nižší, keď budú riziká pre rozpočet vyššie

30.07.2019 09:46

Limity dlhovej brzdy by mohli byť flexibilnejšie a reagovať na návrhy s významným dopadom na verejné financie.

Myslí si to šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, podľa ktorého by sa tým zvýšila zodpovednosť politikov pri predkladaní legislatívnych návrhov. Po prijatí návrhov, ako napríklad nedávne zastropovanie veku odchodu do dôchodku, totiž ani spodný limit na verejný dlh vo výške 40 % hrubého domáceho produktu naše verejné financie z dlhodobého hľadiska neochráni.

„V poslednom čase si stále viac a viac myslím, že by bolo dobre, keby aj samotný limit na dlh mohol byť flexibilnejší. To znamená, že ak sa príjmu v parlamente také opatrenia, ako napríklad zastropovanie dôchodkového veku, tak aj limit by mohol na to reagovať,“ povedal Šramko v rozhovore pre agentúru SITA.

Podľa súčasného nastavenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa bude spodný limit dlhu verejnej správy postupne znižovať až k hranici 40 % hrubého domáceho produktu. Pri schvaľovaní návrhov, ktoré výrazne ovplyvnia udržateľnosť rozpočtu v budúcnosti, to však podľa Šramka stačiť nebude.

„Z hľadiska nákladov, ktoré nás čakajú v budúcnosti, by dlh mal byť ešte nižší. Čiže paradoxne vláda, ak dosiahne tých 40 %, môže byť spokojná a argumentovať, že dodržiava zákon, avšak v skutočnosti by bolo potrebné dlh ďalej znižovať,“ tvrdí Šramko. Ako však zároveň dodáva, zaviesť flexibilitu do limitov dlhovej brzdy by si vyžadovalo náročnú legislatívnu konštrukciu.

Čo sa týka samotného ústavného zákona, ktorý sa napriek niekoľkým pokusom počas sedemročnej účinnosti neotváral, je podľa Šramka formulovaný dobre a plní svoju funkciu. Prístupný by bol zmene konceptu z hrubého na čistý dlh, o čom sa taktiež v minulosti viackrát diskutovalo. Návrhy, ako boli napríklad výnimky z dlhovej brzdy pre veľké infraštruktúrne projekty, však považuje za zlé. Problémom rozvoja infraštruktúry totiž podľa neho nie je dlhová brzda, ale neefektívna realizácia stavieb. Pravdou však je, že otvorenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti momentálne nie je témou dňa. „Po voľbách sa samozrejme môžu k tomu politici vrátiť, ale teraz som nepočul, že by sa tým aktuálne niekto zaoberal,“ dodal Šramko.

Samostatnou kapitolou z pohľadu napĺňania ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú však výdavkové limity. Šéf rozpočtovej rady pravidelne opakuje, že by ich vláda mala zaviesť, lebo s tým ústavný zákon počíta. „V zásade dlhová brzda mala byť len ten posledný nástroj. Operatívny nástroj mali byť práve výdavkové limity. Je škoda, že sa komplexne nedobudoval rámec na verejné financie tak, ako bolo zámerom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ tvrdí.

Rezort financií ešte za pôsobenia ministra Petra Kažimíra spustil ich testovanie, ktoré je však podľa Šramka zle načasované. „Neviem, kedy reálne plánujú tie testy dokončiť, ale v zásade pokiaľ sa to nestihne do volieb, vrátane prijatia príslušného zákona, stratíme ďalšie štyri roky,“ povedal Šramko. Výdavkové limity by totiž podľa neho mali optimálne fungovať tak, že koalícia, ktorá vzíde z parlamentných volieb sa na nich dohodne na začiatku volebného obdobia a uplatňovať sa budú celo toto obdobie. Ich dôležitosť pritom podľa Šramka podčiarkuje aj fakt, že ak by už boli zavedené, verejné financie by boli v oveľa bezpečnejších vodách. „Ak by sme mali limit na verejné výdavky už zavedený v tomto volebnom období, tak dlh mohol byť výrazne menší a saldo v prebytku,“ dodal.

#rozpočet #Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku