"Je pragmatickejšie platiť eurom za suroviny, ak je to pre podstatnú časť únie domáca mena,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Výsledkom by bolo podľa neho čiastočné odstránenie kurzového rizika a tiež konverzie eur na doláre. Ušetrili by sa tak aj nejaké výdavky na poplatky. Počítať však s výraznou úsporou či ekonomickým dosahom nejde.
No Európa by sa takto podľa analytika aspoň ako-tak vymanila z dosahu svojvôle Bieleho domu. Ten totiž sleduje predovšetkým vlastné záujmy a neberie do úvahy negatívne vplyvy vlastných krokov na Európu.
"Obídenie dolára navyše znižuje riziko negatívneho dosahu prípadného prehĺbenia amerických sankcií na Rusko, ktoré by mohli mať až formu zákazu obchodu ako v prípade Iránu,“ hovorí Pánis. Ak totiž subjekt neplatí dolárom, zúčtovanie neprechádza cez americký finančný systém, vysvetľuje. Prípadný americký zákaz obchodovania s Ruskom by tak podľa neho na nedolárové transakcie nemal žiadny dosah. Spojené štáty by nemali páky, ako do týchto transakcií zasiahnuť.
V Európskej únii platí, že až 90 percent obchodov s energetickými komoditami sa uskutočňuje v inej mene ako euro, vysvetľuje analytička Poštovej banky Jana Glasová, a to predovšetkým v amerických dolároch. Pri prechode na euro pri nákupe plynu z Ruska by Bruselu odpadli náklady spojené s kurzovými rozdielmi.
"Ak totiž naša mena voči americkému doláru oslabuje, tak komodity nakupované v dolároch sa pre krajiny eurozóny stávajú drahšími,“ hovorí Glasová. Odpadli by tak samozrejme aj náklady spojené s poisťovaním a zabezpečovaním sa proti kurzovým výkyvom. Počítať sa podľa analytičky dá aj s posilnením pozície európskej meny.
Dolár však hrá podľa analytika spoločnosti Next Finance Jiřího Cihlářa vo svetovom obchode stále prvé husle. "Tie snahy by síce pozíciu doláru oslabili, ale nie významne,“ hovorí. Väčšina svetového obchodu s ropou by totiž stále prebiehala v dolároch. Prínosom by tak nateraz bolo skôr odpadnutie kurzového rizika ako výrazné úspory či výrazné posilnenie eura. "Európske štáty by okrem vrtkavosti cien ropy nemusel trápiť ani vývoj kurzu dolár – euro,“ hovorí Cihlář.
Kontrakt ruského koncernu Gazprom s ukrajinským Naftogazom vyprší už koncom tohto roka. Dovtedy by mala byť na stole nová dohoda o preprave plynu z Ruska cez ukrajinskú trasu. Otázniky nad ňou sa množia od ohlásenia výstavby nového plynovodu Nord Stream 2 popod Baltické more. Na stole je kompromisný návrh z Bruselu. Ten počíta s dohodou na desať rokov a s minimálnym objemom prepraveného plynu najmenej 60 miliárd kubických metrov. V roku 2017 prepravila Ukrajina 97 miliárd kubických metrov plynu. Rokovať sa má o ňom opäť na jeseň.
Na dohodu tlačí aj rast dodávok amerického skvapalneného plynu z USA. Ten sa začal vo veľkom dodávať po dohode medzi Bruselom a Washingtonom, ktorá odvrátila vlani v lete hrozbu ostrej obchodnej vojny. Koncom minulého roka tak už do Európy odchádzala štvrtina exportu amerického plynu, rok predtým to bolo len 10 percent. V najbližších rokoch by sa dodávky podľa odhadov analytikov mohli ešte zdvojnásobiť.
Americký plyn je však drahší ako ten z Ruska. Práve to nateraz bráni jeho prudkému rozšíreniu. Rusko tak naďalej zostáva dominantným zdrojom plynu pre európsky trh s vyše dvojpätinovým podielom.