Koalícia počíta s tým, že na pokles DPH sa v štátnej kase uvoľní 100 miliónov eur. Ľudia ušetria, ale nie toľko, koľko musia v poslednom čase dávať na drahšie potraviny. V prípade, že by obchodníci nižšiu sadzbu v plnej miere premietli do cien, malý nákup v zložení kilo domácich jabĺk, pol kila rajčín, 250 gramov bryndze a desať rožkov by zlacnel o 53 centov na 5,87 eura. Potraviny sú však aktuálne medziročne drahšie o 4 percentá, a tak 6-eurový priemerný nákup potravín oproti vlaňajšku už teraz zdražel o 24 centov na 6,24 eura. Potraviny draželi aj vlani.
Obchodníci tvrdia, že podobne ako v roku 2016, keď Ficova vláda znížila DPH na základné potraviny (mäso, maslo, chlieb, ryby), aj teraz pokles premietnu do cien. "Slovenská aliancia moderného obchodu víta návrh na zníženie DPH na potraviny, keďže sadzba DPH na Slovensku je jedna z najvyšších v regióne,“ hovorí jej predseda Martin Krajčovič. V susednom Rakúsku je sadzba dane na potraviny celoplošne na úrovni 10 percent. V Španielsku majú sadzby dve, a to 4– a 10-percentnú. Taliansko má dokonca tri pásma vo výške 4, 5 a 10 percent. Slovinsko na všetky potraviny sadzbu DPH vo výške 9,5 percenta.
Práve privysokú DPH vinia obchodníci aj z vysokých cien. "Zníženie tejto sadzby, aspoň na vybrané potraviny, môže mať za následok spomalenie celkového rastu cien, čo je dobrá správa najmä pre spotrebiteľov na Slovensku,“ hovorí Krajčovič. Pripomína, že aj pri poslednom znížení išli ceny na pultoch dole.
O zlacnení hovoria aj samotní navrhovatelia. Podľa ich prepočtov by mohli potraviny s nižšou daňou stáť aj o päť percent menej. SNS vychádza pri odhadoch zlacnenia aj z údajov z roku 2016, keď klesla DPH na základné potraviny. Ich ceny klesali po zavedení nižšej dane v priebehu celého roka 2016 mesačne v priemere o 2,9 percenta.
"Zníženie DPH nemusí byť takpovediac viditeľné, nakoľko faktory pôsobiace na rast cien potravín môžu byť dominantnejšie, a tak by v konečnom dôsledku mohlo prísť len k pomalšiemu tempu zdražovania potravín,“ upozorňuje však analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská.
Na potraviny dáva bežná slovenská rodina okolo pätiny svojho rozpočtu, dodáva analytička. Patríme tak podľa nej medzi krajiny, kde je podiel potravín na celkových výdavkoch domácností pomerne výrazný. Priemer v únii je totiž len okolo 12 percent. "V rámci potravín najviac míňame hlavne na mäso, mliečne výrobky, vajcia a syry a taktiež na pečivo a chlieb,“ hovorí Sadovská.
Proti nižším sadzbám nie sú ani farmári. "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora už aj v minulosti podporovala návrhy na celoplošné znižovanie DPH na potraviny,“ hovorí za komoru Matej Korpáš. Pripomína, že až celoplošné zníženie sadzby by skutočne viedlo k zlepšeniu sociálneho postavenia obyvateľov. V návrhu chýba komore kontrolný mechanizmus, ktorý zabezpečí kontrolu zníženia cien potravín. Ten fungoval pri poslednom znižovaní DPH v roku 2016. Obchodníci tak museli povinne zverejňovať ceny pred a po znížení sadzby. Mnohí tak robili aj nad rámec zákona.
Širšie uplatnenie zníženej sadzby podporujú aj potravinári. "Zníženie DPH považujeme za jeden z nástrojov podpory domácej výroby, keďže toto opatrenie sa dotkne nielen slovenských, ale aj dovezených potravín,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová. Kľúčová však bude miera premietnutia zníženej dane na pulty predajní, dodáva.
Celoplošné zníženie sadzby by uvítali aj obchodníci. Selektívne sadzby totiž podľa Krajčoviča nesú so sebou množstvo administratívnych nákladov, ktoré zaťažia celý potravinársky sektor. Zámer vníma pozitívne aj reťazec Tesco. "Náš férový prístup sme dokázali už pri predchádzajúcom znížení DPH na vybrané potraviny, keď sme preniesli zníženú DPH do cien,“ hovorí koordinátorka komunikácie reťazca Michaela Lehotská.
SNS chcela pôvodne znížiť DPH na 10 percent na všetky potraviny, neskôr sa však ukázalo, že si to štátna kasa nemôže dovoliť. Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by to vyšlo na 400 miliónov eur. Po okresaní to bude sto miliónov eur.
Prvé milióny sú už schválené
Nižšia DPH na potraviny je súčasťou vládneho sociálneho balíčka. Minulý týždeň parlament schválil už prvé opatrenie z balíčka. A to dvojnásobný vianočný príspevok pre dôchodcov z dielne Smeru. Po zvýšení hranice pre vyplácanie ho dostane vyše 1,3 milióna penzistov. Pre tých s najmenším dôchodkom poputuje okolo dvesto eur. Opatrenie išlo ako vládny návrh zákona. V tomto roku ukrojí zo štátnej kasy niečo vyše 154 miliónov eur, v tom budúcom takmer 153 miliónov eur. Neskôr chce najsilnejšia koaličná strana zmeniť vianočný príspevok na 13. dôchodok.
Schválená by mala byť aj stovka pre prvákov. Pri nástupe dieťaťa do školy by mal byť rodičom už tento rok vyplatený jednorazovo zvýšený prídavok na dieťa. Opatrenie by malo platiť už od augusta tohto roka. Rodičia prvákov by tak dostali ešte pred začiatkom školského roka sto eur navyše na nákup školských pomôcok. Tie totiž vedia z rodinného rozpočtu ukrojiť nemalú sumu. Od budúceho roka má vzrásť aj rodičovský príspevok. Rodičom, čo pred narodením dieťaťa pracovali, sa zdvihne až na 370 eur mesačne. Ostatným na 270 eur mesačne. V súčasnosti dostávajú 20 eur mesačne. Zvýšenie rodičovského príspevku uberie zo štátnej kasy ďalších 145 miliónov eur.
Daň z príjmu z 21 na 15 percent pôjde dole len pre firmy s obratom do stotisíc eur. Výpadok je tak odhadovaný na 90 miliónov eur. Pôvodne chcela SNS znížiť dane pre všetky firmy, čo si štátna kasa nemôže dovoliť. Počítať sa tak dá s ďalšími miliónmi, o ktoré sa zníži suma vyčlenená na sociálny balíček. V hre tak spolu s odpočítaním zníženia sadzby na potraviny zostáva okolo 50 miliónov eur. Tie by sa mali rozhodiť medzi zvýšenie nezdaniteľného minima, športové poukazy či oslobodenie od koncesionárskych poplatkov pre penzistov a ľudí v núdzi.
Štedrejšiemu balíčku nepraje ani najnovšia makroprognóza. Podľa júnovej prognózy Inštitútu finančnej politiky sa spomalí naša ekonomika tento rok na 3,5 percenta. V budúcom roku dokonca na 3,4 percenta. Ide tak o ďalšiu revíziu už zmierňovaných odhadov. Ešte začiatkom roka sa rátalo so štvorpercentným rastom. Vlani v septembri dokonca so 4,5 percenta. Pod štyri percentá sa mala ekonomika dostať až v budúcom roku. Teraz je však všetko inak.
Aj na slovenskú ekonomiku totiž dopadol tieň spomaľovania rastu vo svete. Ten cítiť nielen v Nemecku, ktoré je naším hlavným obchodným partnerom, ale aj v celej eurozóne. Výroba v našich automobilkách však ešte stále drží ekonomiku hore. "Aktuálny vývoj tak pripomína obdobie rokov 2012 a 2013, keď nová produkcia vo VW podržala export aj napriek spomaleniu v EÚ,“ píšu v makroprognóze analytici IFP. Tohtoročný rast však bude podľa analytikov nižší aj kvôli šetreniu domácností. Ľudia totiž vnímajú obavy z krízy či recesie a začínajú zvažovať svoje investície. Na makroprognózu sa pri hodnotení sociálneho balíčka odvolával aj nový minister financií Ladislav Kamenický. Ten hovorí, že by rád udržal vyrovnané hospodárenie. Podľa odhadov jeho rezortu by opatrenia nemali presiahnuť 500 miliónov eur.
Karty zamieša ešte parlament
Na ďalšie zmeny svojich opatrení je pripravená aj koaličná strana Most-Híd. Jej horúcim želiezkom v schvaľovacom ohni je nezdaniteľné minimum. To by od začiatku budúceho roka malo stúpnuť z 19,2 násobku na 21-násobok životného minima. "Počíta sa s pozmeňovacími návrhmi, tak aby to bolo do dohodnutého limitu,“ povedala hovorkyňa strany Klára Debnár. Na mysli má horný strop – teda sumu 500 až 550 miliónov eur. Most-Híd však už raz svoj návrh okresal, a to po kritike od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa rady mohol návrh ohroziť rozpočtové ciele Slovenska.
Národniari majú v hre ešte návrh na športový preukaz. Ten by mohol získať rodič malého športovca až do sumy 275 eur ročne. Teda do 55 percent nákladov na ten-ktorý šport, pričom horná hranica by bola 500 eur. Príspevok však budú firmy vyplácať dobrovoľne, motiváciou im má byť úľava na dani. Živnostníci si budú môcť sumu odrátať z daní. Výpadok na zaplatených daniach navrhovatelia neprerátali, čo im vyčítal aj rezort financií.
Od koncesionárskych poplatkov chce zase SNS úplne oslobodiť dôchodcov a ľudí v núdzi. Teraz platia polovičnú sadzbu. Háčikom je však výpadok financií pre Rozhlas a televíziu. Ten by mal byť podľa návrhu národniarov doplatený zo štátneho rozpočtu.
Čo zahŕňa vládny sociálny balíček
Dvojnásobný vianočný príspevok pre dôchodcov
- Novela zvyšuje sumu vianočného príspevku na dvojnásobok. V decembri dostanú penzisti vianočnú dávku maximálne v sume 200 eur. Zvyšuje sa horná hranica nároku na výplatu príspevku zo 60 na 65 percent priemernej mesačnej mzdy z minulého roka. Príspevok tak dostane 1,3 milióna dôchodcov. Vianočný príspevok vyjde tento rok na 154,3 milióna eur.
- September 2019
Príspevok pre prvákov
- Ide o jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa na sto eur pri nástupe prváka do školy.
- August 2019
Zvýšenie prídavku na dieťa
- Rodičovský príspevok pre ľudí, čo boli nemocensky zabezpečení (zamestnaní) bude vo vyššej sume 370 eur mesačne – zdvihne sa tak o 150 eur. Ostatní by poberali 270 eur mesačne – teda o 50 eur viac ako v súčasnosti.
- Január 2020
Športový preukaz
- Pôjde o dobrovoľný príspevok – zamestnanec, ktorý vo firme odrobil aspoň dva roky, bude môcť požiadať o uhradenie 55 percent nákladov na športovanie svojho dieťaťa. A to až do sumy 500 eur. Maximálne tak môže získať 275 eur ročne. Návrh počíta aj so živnostníkmi, ktorí si sumu budú môcť odrátať z daní.
- Január 2020
Nižšia DPH na printové médiá
- Zníženie sadzby DPH na noviny, časopisy a periodiká s podielom reklamy pod 50 percent obsahu. Zníženú sadzbu nebudú môcť uplatniť ani tituly s erotickým obsahom nad 10 percent.
- Január 2020
Nižšia sadzba DPH na potraviny
- Zníženie sadzby dane na potraviny z 20 percent na 10 percent na zdravé potraviny ako ovocie a zelenina, kyslomliečne výrobky a čerstvé pečivo. V súčasnosti sa nižšia sadzba dane uplatňuje na vybrané základné potraviny, niektoré lieky, zdravotné pomôcky a knihy.
- Január 2020
Zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov
- Od platenia koncesionárskych poplatkov budú oslobodení penzisti a poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Aktuálne platia polovičnú sadzbu 2,32 eura mesačne. Ročne tak ušetria 27,84 eura. Návrh počíta s výpadkom z rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý má byť doplnený zo štátneho rozpočtu.
- Január 2020
Zníženie dane pre firmy
- Sadzba dane pre firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur sa navrhuje znížiť z úrovne 21 percent na 15 percent.
- Január 2020
Zvýšenie nezdaniteľného minima
- Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa zvýši z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima. Z daní si tak bude možné odrátať okolo 4¤414,20 eura. Teraz je to necelých štyritisíc eur.
- Január 2020