Spotrebitelia zatiaľ podľa rezortu na obmedzenie klietkového chovu netlačia. Ako príklad uvádza chov hydiny: „Podľa našich informácií len jedenásť percent slovenských spotrebiteľov preferuje vajcia z podstielkového chovu. Spôsobuje to možno aj fakt, že cena vajec z podstielkového chovu býva často oveľa vyššia,“ konštatuje rezort. Upozorňuje tiež na kontamináciu vajec a vysokú mortalitu nosníc z podstielkového chovu.
Ministerstvo tiež varuje, že výmena technológie je časovo a priestorovo náročná a predstavuje pre chovateľov náklady navyše. V tejto súvislosti, že chovatelia hydiny len nedávno prešli z obyčajných klietok na obohatené. „Pre agrorezort je dôležité zachovať kvalitnú a bezpečnú produkciu slovenských produktov dostupných pre slovenského spotrebiteľa a zároveň udržať vyhovujúce štandardy chovu hospodárskych zvierat. Práve na to sa zameriavame aj pri výkone kontrol,“ uviedlo ministerstvo pre TASR.
Zákaz klietkového chovu v EÚ podľa stránky kampane „Koniec doby klietkovej“ v súčasnosti žiada viac než milión Európanov. Podľa aktivistov predstavujú klietky najnevyhovujúcejší systém chovu z hľadiska zdravia a pohody zvierat. „Zvieratám neumožňuje realizovať prakticky žiadne prirodzené správanie vrátane pohybu či zmeny polohy, hľadania potravy, osobnej hygieny, hniezdenia či starostlivosti o mláďatá a okrem psychického a fyzického utrpenia napomáha zraneniam a šíreniu ochorení,“ uvádzajú.
Aktivisti, podobne ako ministerstvo, argumentujú chovom nosníc. „Od roku 2012, keď v EÚ začal platiť zákaz holých klietok pre nosnice, sa vo väčšine krajín presadili humánnejšie neklietkové chovy v halách a chovy s voľným výbehom a v súčasnosti tvoria vajcia z neklietkových systémov takmer 50 percent produkcie EÚ,“ vysvetľuje koordinátorka kampane na Slovensku Silvia Čaňová. Priznáva však, že Slovensko zaostáva. „Väčšina sliepok sa stále chová v takzvaných obohatených klietkach a neklietkové vajcia u nás tvoria menej ako 20 percent z celkovej produkcie,“ priblížila.