Priemerný Slovák ročne kúpi viac ako 100 jednorazových plastových fliaš. Minister životného prostredia László Sólymos dokonca hovorí, že u nás sa ročne predá asi miliarda týchto fliaš. Asi 60 percent sa darí podľa neho separovať, zvyšok smeruje na skládky – oficiálne aj čierne. Obchodníkom sa vidina zálohovania nepozdáva. Tvrdia, že lepším riešením by bolo zotrvanie pri systéme triedeného zberu, ktorý je podľa nich overený v praxi a efektívne funguje.
Podľa Martina Katriaka, prezidenta Zväzu obchodu SR, sa formou separovaného zberu vyzbiera približne 65 až 70 percent plastov. Zavedenie zálohovacieho systému by malo prvý rok podľa ministerstva životného prostredia stáť 80 miliónov eur a v ďalších rokoch by prevádzkové náklady vyšli približne na 5 miliónov ročne. Na porovnanie, podporenie už fungujúceho triedeného zberu v obciach a mestách by podľa Katriaka stálo len 5 až 10 miliónov eur.
Obchodníci náklady prenesú do cien
Zväz obchodu zároveň tvrdí, že zálohovanie a náklady s ním spojené sa premietnu aj do zvyšovania cien nápojov. „Každé takéto ekologické opatrenie niečo stojí, takže cenu to určite navýši," argumentuje šéf environmentálnej sekcie Zväzu obchodu SR Michal Sebiň. Obchodníkom sa takisto nepozdáva, že zálohovacie automaty by mali byť súčasťou obchodov, navrhujú preto zavedenie zbernej siete, kde by automaty boli umiestnené mimo priestorov prevádzok.
Sebiň upozorňuje, že od zálohovania netreba očakávať také efekty, aké sa prezentujú. „Napríklad spotrebitelia očakávajú, že sa PET fľaše začnú nahrádzať inými materiálmi. Skúsenosti z krajín, kde zálohovanie už majú, ukazujú, že to nie je pravda," uviedol. Dokonca v Nemecku, kde mali primárne za cieľ znížiť používanie PET fliaš, spotreba v priebehu 10 rokov od zavedenia zálohovania stúpla.
Envirorezort má ambiciózne plány a v zbere chce predbehnúť aj nariadenia Európskej únie. Sólymos chce, aby sme v roku 2025 zbierali už 90 percent plastov. Takúto hranicu EÚ požaduje až od roku 2029. Termíny stanovené ministerstvom obchodníci považujú za nereálne a navrhujú držať sa plánu EÚ. „My sme za ochranu životného prostredia, ale musí sa to robiť reálne a premyslene," vyhlásil Katriak.
„Boj proti zbytočným plastom je nevyhnutný kvôli životnému prostrediu. Len na ilustráciu, denne sa do Čierneho mora dostane z Dunaja 4,2 tony plastu. Veľké množstvo plastu však zostáva v slovenskej prírode, kde sa rozkladá desiatky rokov a zaťažuje životné prostredie," odôvodnil skoršie stanovenie termínu Tomáš Ferenčák, hovorca rezortu.
Huba: Ľudia sa prispôsobia
Zálohovanie podporujú aj ekologickí aktivisti. „Slovenská republika patrí, čo sa týka narábania s komunálnym odpadom, k najhorším krajinám v rámci celej Európskej únie. Kritický je najmä náš prístup k nápojovým obalom. Zálohovanie je najefektívnejší spôsob, ako vrátiť plastové obaly späť do obehu, pomôcť prírode, ekonomike i bežným ľuďom. V krajinách, kde ho zaviedli, sa po prekonaní úvodných problémov osvedčilo," vyjadril sa Mikuláš Huba, zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu. Podľa neho by však životnému prostrediu viac pomohlo, keby sa časť nápojov presunula naspäť do sklených obalov, čo by malo pozitívny vplyv aj na náš umierajúci sklársky priemysel.
Ľudí vraj k zálohovaniu nebude treba nútiť. „Tento systém funguje pri zálohovaní fliaš od piva či sirupov, ktoré voľne pohodené – na rozdiel od PET-fliaš – na Slovensku prakticky nenájdete. Netreba ich nútiť, keď ich budeme ekonomicky motivovať. Reťazce sa – po počiatočných problémoch – prispôsobia rovnako, ako sa prispôsobili v krajinách, kde to funguje," uviedol Huba.
Prvé skúsenosti so zálohovaním sme získali počas hokejového šampionátu. V bufetoch vo fanzónach sa pilo so zálohovaných pohárov, jedlo z tanierov z cukrovej trstiny, používali sa príbory z bioplastu vyrobeného z obnoviteľných zdrojov. Skúsenosti predavačov boli v podstate len priaznivé. Podľa nich fanúšikovia oceňovali, že môžu poháre po vypití vrátiť a dostať späť zálohu.
Zákon o zálohovaní PET fliaš a plechoviek začne platiť od 1. januára 2020, realitou sa však stane až v roku 2022. Výrobcovia a distributéri majú dva roky na technické zabezpečenie celého zálohovacieho systému. Zákon však musí schváliť ešte parlament.
Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek
- Aby fľaša či plechovka mohla byť po odovzdaní v zálohovacom automate ďalej recyklovateľná, musí byť nepokrčená, mať na sebe pôvodnú etiketu a vrchnáčik. Cena za PET fľašu by mala byť 12 centov, za plechovku to bude o niečo menej, 10 centov. Vykupovať ich nebudú všetky obchody, povinné to bude len v maloobchodných predajniach s predajnou plochou väčšou ako 300 m2.
- Práve plastové fľaše najviac znečisťujú prírodu, zároveň sú však aj najlepším produktom na recykláciu, dá sa z nich vyrobiť množstvo ďalších produktov. Podobný systém zálohovania funguje na Islande, v Nórsku, vo Fínsku, Švédsku, v Dánsku, Litve, Estónsku, Nemecku, Chorvátsku a Srbsku. Slovensko by sa tak stalo prvou krajinou v stredoeurópskom regióne, ktorá by zálohovanie fliaš zaviedla do praxe.