Uviedla to v utorok Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA). Jadro je teraz druhým najväčším zdrojom nízkouhlíkovej elektrickej energie, za vodnými elektrárňami. Do roku 2040 majú byť vyradené z prevádzky dve tretiny jadrovej kapacity.
Na celosvetovej výrobe elektriny sa jadro podieľa asi desiatimi percentami. Jadrové elektrárne v USA a v Európe sú ale v priemere viac ako 35 rokov staré a mnoho zo 452 reaktorov sa má vo svete zatvoriť. Lacný plyn a prísnejšie požiadavky na bezpečnosť totiž spôsobili, že jadrové elektrárne sa stávajú ekonomicky nevýhodné.
„Bez zmien politiky môžu rozvinuté krajiny do roku 2025 prísť o 25 percent svojej jadrovej kapacity a do roku 2040 až o dve tretiny,“ upozorňuje IEA vo svojej prvej veľkej správe o jadrovej elektrine za dve desaťročia.
Za posledných 20 rokov sa v rozvinutých krajinách zvýšila kapacita veterných a solárnych elektrární o 580 gigawattov (GW). Podiel čistých zdrojov na výrobe elektriny vlani predstavoval 36 percent, čo je podľa IEA napriek rastu kapacity veterných a solárnych elektrární približne rovnaký podiel ako pred 20 rokmi práve pre pokles kapacity jadrových elektrární.
Aby sa vykompenzoval očakávaný pokles kapacity jadrových elektrární v najbližších dvoch desaťročiach, mali by investície do obnoviteľných zdrojov vzrásť päťnásobne. To by bolo nielen veľmi nákladné, ale narazilo by to aj na odpor verejnosti a vyžiadalo si to veľké investície do prenosových sietí, podotýka IEA.
Riaditeľ IEA Fatih Birol uviedol, že agentúra nežiada krajiny, ktoré sa rozhodli opustiť jadrovú energetiku, aby svoje rozhodnutie prehodnotili. Krajiny, ktoré chcú s výrobou energie z jadra pokračovať, by však mali urobiť viac pre podporu tohto odvetvia.
Nízkouhlíková povaha jadrovej energie a jej úloha v energetickej bezpečnosti nie sú podľa neho dostatočné oceňované u súčasných jadrových elektrární, aby mohli fungovať so ziskom, zatiaľ čo nové jadrové projekty sa stretávajú s prekročením plánovaných nákladov.
Bez zásahov, ktoré by poskytli väčšou podporou jadrovej energii, budú celosvetové snahy o prechod na systém čistejších zdrojov energie výrazne ťažšie, poznamenal Birol. Obnoviteľné zdroje sú síce dôležité pre splnenie cieľov udržateľnosti, bude však mimoriadne ťažké dosiahnuť tieto ciele bez jadra.
Riaditeľ IEA pre energetické trhy Keisuke Sadamori uviedol, že výstavba nových veterných a solárnych elektrární je drahšie ako predĺženie životnosti súčasných jadrových reaktorov. Náklady na predĺženie životnosti vychádzajú na 500 miliónov až jednu miliardu USD na jeden GW.
U mnohých amerických reaktorov už bola životnosť predĺžená zo 40 na 60 rokov. Francúzska spoločnosť EDF, ktorá je najväčším prevádzkovateľom jadrových elektrární na svete, tiež usiluje o predĺženie životnosti reaktorov, uviedla agentúra Reuters.