Vláda tak ustupuje zo svojich nedávnych ambícii dostať slovenské verejné financie postupne aj do mierneho prebytku. V decembri schválenom rozpočte verejných financií na roky 2019 až 2021 totiž počítala po tohtoročnom vyrovnanom hospodárení v budúcom roku s miernym prebytkom 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a jeho ďalším nárastom na 0,3 % HDP v roku 2021.
Rezort financií, dočasne vedený predsedom vlády Petrom Pellegrinim, pritom pri stanovení nových cieľov zohľadnil aj postupné zhoršovanie ekonomických očakávaní. „Stanovené nominálne fiškálne ciele reflektujú najnovšiu makroekonomickú prognózu, ktorá predpokladá mierne zvoľnenie tempa ekonomického rastu v súvislosti s rizikami externého prostredia,“ píše sa v materiáli. Posledná oficiálna makroprognóza ministerstva financií pritom počíta ešte v tomto roku s rastom hospodárstva o 4 % s následným spomaľovaním dynamiky na 3,7 % v budúcom roku, 3,2 % v roku 2021 a 2,5 % v roku 2022.
V nasledujúcich rokoch by sa mal postupne znižovať aj hrubý dlh verejnej správy. Po postupnom päťročnom poklese mimo sankčné pásma dlhovej brzdy by mal v nastúpenom trende pokračovať. Program stability predpokladá, že z vlaňajších predbežných 48,9 % HDP sa v tomto roku znížili na 47,5 % HDP až po 44,4 % výkonu ekonomiky v roku 2022. „Ku konsolidácii dlhu prispejú najmä primárne prebytky hospodárenia verejnej správy a naďalej solídny hospodársky rast, ktorý sa bude pohybovať nad úrokovými sadzbami,“ uvádza sa v programe stability.
Zaujímavosťou je, že ak by vláda pre nasledujúce roky neprijímala žiadne opatrenia s dopadom na rozpočet verejnej správy a zachovali by sa parametre tohtoročného rozpočtu, Slovensko by sa už v budúcom roku dostalo do prebytku 0,4 % HDP a prebytkové hospodárenie by si krajina udržala počas celého plánovaného obdobia až do roku 2022. Na vývoj salda verejných financií však bude v nasledujúcich rokoch podľa rezortu financií vplývať najmä pokračujúca valorizácia platov vo verejnej správe, ale aj vyššie kapitálové výdavky napríklad na modernizáciu obrany.
Program stability Slovenskej republiky na roky 2019 až 2022 je pritom prvým náčrtom celkovej podoby rozpočtu na nasledujúce roky. Od stanovených fiškálnych cieľov by sa totiž malo odvíjať aj nasledovné kreovanie štátneho rozpočtu na budúci rok, keďže program stability Slovensko posiela aj na posúdenie do Bruselu.