Ukrajina môže prísť o finančnú injekciu

Ustanovenie vsunuli do trestného zákona v roku 2015, čo bol dôsledok tlaku Európskej komisie a MMF ohľadne budúcej spolupráce. Rozhodnutia súdov sa síce nekomentujú, iba rešpektujú, ale v tomto prípade sa spustila lavína kritiky. Doma aj v zahraničí.

Nespokojnosť a sklamanie

Ozvali sa ukrajinskí vyšetrovatelia a prokurátori, ktorí varovali, že nález ústavného súdu im zviaže ruky pri trestaní korupcie. Nespokojní sú aj viacerí politici. „Poslanci to označili za krok smerujúci k odmietnutiu protikorupčnej reformy a k prehodnoteniu zjednodušeného cestovného režimu s krajinami Európskej únie,“ napísal denník Izvestija.

Sklamanie nad oznámením ústavného súdu vyslovili aj medzinárodní veritelia. „Ministerka financií Oksana Markarová priznala, že MMF je znepokojený jeho rozhodnutím o časti trestného zákona týkajúceho sa nezákonného obohacovania,“ informovala včera agentúra UNIAN. Markarová zároveň potvrdila, že fond znervózňuje skutočnosť, že na Ukrajine sa doteraz nezačala vlna sľúbenej veľkej privatizácie štátnych podnikov.

Ministerka dodala, že experti MMF prídu do Kyjeva v máji, aby zhodnotili, či sa naozaj plnia podmienky úverovej pomoci. Až potom sa podľa nej uvidí, či Ukrajina dostane ďalšie peniaze; doteraz získala zhruba tretinu z celkového objemu 3,9 miliardy amerických dolárov (USD).

Nespokojný je aj Brusel. Zo sídla európskej exekutívy prišiel odkaz, že krok ústavného súdu sa negatívne odzrkadlí na boji proti korupcii. „Kyjev sa niekedy správa nepochopiteľne. Najprv urobí jeden krok dopredu, ale neskôr dva kroky dozadu,“ poznamenal pre Pravdu nemenovaný predstaviteľ Európskej komisie.

Aké sú riziká?

Získať zvyšných 2,6 miliardy USD je pre Ukrajinu mimoriadne dôležité. Zhodujú sa na tom finanční experti, ktorých oslovila UNIAN.

Keby sa najbližšia tranža vo výške 1,3 miliardy USD odložila, bolo by to určite zlé, prízvukuje analytik Michail Rebrik. „Zlý signál investorom, ktorí sú aj tak nervózni pre nadchádzajúce voľby,“ povedal. Neistota, ako dopadne hlasovanie o hlave štátu, sa podpisuje pod obavy investorov.

Elena Belanová, expertka, ktorú tiež UNIAN požiadala o názor, varovala, že bez finančnej injekcie od MMF Ukrajina nedokáže na konci tohto roku realizovať splátku inej pôžičky. „V takom prípade by bolo nutné veľmi obmedziť rozpočtové výdavky, čo je veľmi bolestivé pre ekonomiku,“ upozornila Belanová.

Ďalšími rizikami sú oslabenie hrivny, čiže ukrajinskej meny, a zrýchlenie tempa inflácie. Zadržanie od MMF navyše môže vážne ohroziť iný zdroj, na čo podľa UNIAN upozornil analytik Alexandr Martynenko: „Mohla by sa odložiť druhá tranža makrofinančnej pomoci od EÚ v objeme 500 miliónov eur. Pokračovanie spolupráce s MMF je totiž jednou podmienkou tohto balíka.“

Americký postoj

Rozruch okolo nálezu ukrajinského ústavného súdu primal k dôraznej reakcii aj Spojené štáty, ktoré sa pritom snažia byť Kyjevu v mnohom nápomocné. „Zdá sa nám to byť výrazný krok dozadu v boji proti korupcii na Ukrajine,“ citoval server Kyiv Post americkú veľvyslankyňu Marie Yovanovitchovú. Dodala, že to oslabuje architektúru protikorupčných orgánov v štáte.

Yovanovitchová sa neskôr vrátila k tejto kritike, keď rečnila pred novinármi na pôde Ukrajinského krízového mediálneho strediska pri príležitosti piateho výročia jeho založenia. Podľa oficiálnych záznamov americkej ambasády upozornila, že namiesto anulovania protikorupčnej legislatívy by mal ústavný súd zamerať pozornosť na zrušenie platnosti zákona, ktorý vyžaduje od občianskej spoločnosti podávať elektronické majetkové priznania. „Je to jasne zacielené na podkopávanie efektivity tých, ako sú zástupcovia médií, čo odhaľujú korupciu a berú na zodpovednosť zvolených predstaviteľov,“ podotkla Yovanovitchová.

Veľvyslankyňa USA nepriamo ocenila ukrajinských novinárov, ktorí odkryli najnovší škandál zasahujúci aj na vysoké politické poschodia: „Priniesli obvinenia z korupcie v sektore obrany.“

Investigatívci zistili, že od roku 2016 viacerí vplyvní predstavitelia dodávali do štátnych vojenských fabrík vysoko predražené náhradné dielce. Protizákonne sa obohatili údajne dovedna v prepočte až o deväť miliónov eur. Predávali za trojnásobne vyššiu cenu, ako by zohnali tento materiál štátne firmy. Do škandálu sa namočil aj jeden z blízkych spolupracovníkov prezidenta Petra Porošenka.

Yovanovitchová preto dôrazne apelovala na ukrajinskú vládu, aby vykonala audit v štátnej zbrojárskej firme Ukroboronprom. „Privieranie očí pred korupciou v sektore obrany oberá o jedlo, o lekársku starostlivosť a o zbrane statočných ukrajinských vojakov,“ zdôraznila podľa portálu Kyiv Post.