Slovensko však nezaostáva so zelenou energiou len pri vykurovaní a chladení. Problémy máme podľa bruselskej správy o stave krajiny 2018 aj s napĺňaním európskeho cieľa podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Ten má byť do roku 2020 na úrovni 14 percent. No podiel zelených zdrojov na Slovensku v roku 2017 klesol o viac ako percento oproti roku 2015.
Rok 2020 je za rohom. Podarí sa Slovensku splniť bruselské ciele? Podľa hovorcu rezortu hospodárstva Maroša Stana je zatiaľ predčasné vyjadrovať sa k splneniu budúcoročného cieľa v prípade podielu energie z OZE. "Plnenie bude závisieť od vývoja spotreby energie, ako aj od výstavby nových zariadení na výrobu elektriny a tepla z OZE,“ povedal.
Pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie bol podľa Stana spôsobený nižším rastom využívania obnoviteľných zdrojov energie v porovnaní s rastom konečnej energetickej spotreby. "Rast spotreby elektriny, a najmä značný nárast využívania motorových palív, ktoré spôsobili dynamický rast spotreby energie, sú odrazom hospodárskeho rastu Slovenska,“ povedal Stano. Prioritou pre krajinu je podľa neho z dlhodobého hľadiska najmä energetická efektívnosť. Tá vedie k znižovaniu spotreby energie, a teda k úspore fosílnych palív a emisií skleníkových plynov.
Odborníci z oblasti energetiky však ohľadne splnenia európskeho cieľa veľmi optimistickí nie sú. "Ak nepríde k zásadnejšej zmene vo vývoji, je pravdepodobnejšie, že Slovensko tento cieľ nenaplní,“ povedal portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. V plnení tohto ukazovateľa totiž zaostávame dlhodobo. Aktuálne trendy podľa Semriča nenasvedčujú tomu, že by sa na tejto situácii malo čokoľvek zásadné zmeniť. Problém vidí hlavne v nedostatočnej tradícii využívania týchto zdrojov u nás. A tiež v takzvanom stop stave.
Práve ten však rezort hospodárstva v tomto roku prerušil. Od nového roka vstúpila do platnosti reforma podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby z jeho dielne. Od nej si rezort hospodárstva sľubuje nárast zelených zdrojov. "Objem nových kapacít pre tento rok spolu s plánovanou letnou aukciou ďalších obnoviteľných zdrojov energie s vyšším výkonom je porovnateľný so štvrtinou výkonu bloku jadrovej elektrárne. Ide pritom výlučne o zelenú elektrinu,“ povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz.
Po prvý raz budú môcť podnikatelia získať povolenia na používanie lokálneho zdroja. Do prevádzky bude možné uviesť zariadenia s podporou s celkovým inštalovaným výkonom 12 megawattov, v prípade lokálnych zdrojov je určený celkový výkon 31 megawattov. V júni by mali byť zverejnené výkony zariadení pre budúci rok.
VIDEO: Zelená elektrina odľahčuje dopoludňajšiu špičku, vysvetľuje expert na energetiku spoločnosti VÚJE Peter Líška. Má však aj nedostatky – napríklad nestabilitu siete. Generálny riaditeľ spoločnosti VÚJE Matej Korec zelenej elektrine miesto v energetickom mixe priznáva. Nesmie však cez dotácie deformovať trh.
Ak by sa podarilo presadiť do praxe rozvoj lokálnych obnoviteľných zdrojov energie, situácia sa môže podľa Semriča zlepšiť. Dôležité bude i to, či bude prioritou štátu výroba elektriny z hnedého uhlia a dostavba Mochoviec, alebo sa podpora presunie vo vyššej miere aj na fotovoltiku, solárne kolektory, tepelné čerpadlá, dodáva.
Podiel zelenej energie v sektore kúrenia a chladenia sa oproti roku 2004 v EÚ takmer zdvojnásobil. „K tomu nárastu pomohlo zvýšenie podielu OZE v priemysle, službách i domácnostiach,“ tvrdí Eurostat. Viac ako polovica energie spotrebovanej na vykurovanie a chladenie bola z obnoviteľných zdrojov vo Švédsku, Fínsku, v Lotyšsku a Estónsku.