EFSA odmietala štúdie o toxicite a karcinogenite glyfosátu zverejniť z dôvodu ochrany obchodných a finančných záujmov výrobcov.
Glyfosát je najpoužívanejší prostriedok proti burine v EÚ a na svete – s jeho používaním sú však spájané obavy, že môže byť nebezpečný pre zdravie ľudí. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny označuje túto látku za pravdepodobne karcinogénnu. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska chemická agentúra (ECHA), o ktorých posudky sa opiera Európska komisia, však považujú glyfosát za neškodný.
Členské krajiny EÚ v novembri 2017 odsúhlasili používanie glyfosátu na ďalších päť rokov, do konca roku 2022. Európsky parlament po roku 2022 požaduje absolútny zákaz používania tejto látky.
Súdny dvor EÚ vo štvrtok upozornil, že verejný záujem mať prístup k informáciám týkajúcim sa účinkov na životné prostredie znamená poznať nielen to, čo sa uvoľní alebo sa môže uvoľniť do životného prostredia, ale aj pochopiť spôsob, akým by mohlo byť životné prostredie ovplyvnené sporným chemickým prvkom.
Súdna inštitúcia z Luxemburgu pripomenula, že EFSA po tom, ako v marci 2014 vo svojej hodnotiacej správe odobrila obnovenie licencie pre glyfosát, dostala dve oficiálne žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré by jej rozhodnutie vysvetlili. Medzi žiadateľmi bola aj skupina poslancov Európskeho parlamentu. Ich záujem sa týkal možnej toxicity a karcinogenity glyfosátu.
EFSA tieto žiadosti odmietla, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnila aj tým, že zverejnenie takýchto informácií by mohlo poškodiť obchodné a finančné záujmy spoločností, ktoré predložili správy o štúdiách, že neexistoval verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie uvedených dokumentov a že neexistoval prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie častí štúdií, ku ktorým žiadatelia žiadali prístup.
Neochota EFSA zverejniť požadované dokumenty skončila žalobou na Súdnom dvore EÚ. Súd sa vo štvrtok odvolal na skutočnosť, že zverejnenie informácií, ktoré sa týkajú „emisií do životného prostredia“, sa považuje za „prevažujúci verejný záujem“ v porovnaní so záujmom o ochranu obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby. To znamená, že EFSA sa nemôže odvolávať na ochranu obchodných záujmov v snahe zabrániť zverejneniu informácií o vplyvoch podozrivej chemickej látky.
Súd rozhodol, že v prípade látky glyfosát musí mať verejnosť prístup nielen k informáciám o emisiách ako takých, ale aj k informáciám o strednodobých až dlhodobých dôsledkoch emisií spôsobených glyfosátom na životné prostredie, a aké môžu byť účinky tejto látky na „necielené organizmy“ (čiže aj ľudí).
Podľa Súdneho dvora EÚ je verejným záujmom nielen samotný prístup k informáciám o emisiách určitej látky do životného prostredia alebo o tom, čo sa predpokladá, že sa môže dostať do životného prostredia, ale aj pochopiť spôsob, ako by mohlo byť životné prostredie ovplyvnené emisiami príslušnej látky.