V rozpočtoch obcí zohráva kľúčovú úlohu zdanenie práce, pričom zdanenie majetku je ignorovaným zdrojom príjmov samospráv. V medzinárodnom porovnaní sa tak Slovensko radí ku krajinám s najnižším výnosom daní z nehnuteľností v pomere k výkonu ekonomiky.
„Pritom ekonómovia a medzinárodné organizácie sa zhodujú, že majetkové dane patria k tým, ktoré najmenej obmedzujú ekonomický rast na rozdiel od daní z príjmu,“ konštatuje IFP. Daň z nehnuteľností pritom poskytuje malý priestor na vyhýbanie sa jej plateniu a prispieva k spravodlivejšiemu daňovému systému, keďže nehnuteľnosť je náročnejšie ukryť pred správcom dane.
IFP urobil odhad daňovej medzery na dani z nehnuteľností. Konštatuje, že je v čase stabilná a dosahuje približne 16 % výnosu z priznaných nehnuteľností, pričom celkový objem medzery predstavuje 64 miliónov eur. „Dominuje legálna časť medzery v podobe zákonných oslobodení ako znížení, o ktorých rozhodujú obce a dosahuje až štyri pätiny nevybratej dane. Nelegálna časť medzery v čase mierne klesala a dosahuje iba 2 % potenciálneho výnosu, čo potvrdzuje vysokú úspešnosť výberu,“ priblížil IFP.
Najmenšia medzera na priznaných nehnuteľnostiach je pritom evidovaná pri bytoch, najväčšia pri pozemkoch. „Celková medzera pri dani z pozemkov je dvojnásobná oproti bytom,“ konštatuje IFP. Veľkosť medzery nie je rovnomerná ani naprieč okresmi, väčšinou je vyššia vo východných okresoch Slovenska. Údaje z databázy Katastra nehnuteľností SR naznačujú dodatočnú nelegálnu daňovú medzeru vo výške 17 miliónov eur na pozemkoch a bytoch.
„Prvé odhady daňovej medzery pri dani z nehnuteľností naznačujú vysokú úspešnosť výberu týchto daní z priznaných nehnuteľností. Nezodpovedanou otázkou zostáva skutočný podiel nepriznaných nehnuteľností,“ hodnotí IFP s tým, že spravodlivosť pri zdaňovaní nehnuteľností by posilnilo naviazanie výšky zaplatenej dane na ich trhovú hodnotu. Súčasný systém totiž určuje sadzbu dane v zákone a dáva možnosť obciam každoročne tieto sadzby upravovať s menšími obmedzeniami.
Potrebné by však bolo zlepšiť aj zber údajov. „Je potrebné upraviť zber údajov v katastri s cieľom umožniť prepojenie s daňovými priznaniami,“ tvrdí IFP. Dodatočné potrebné úpravy by mali zahŕňať doplnenie údajov v katastri o úžitkovej ploche, ako aj počte podlaží pre staršie stavby a byty. Tiež by bolo podľa IFP potrebné pri predaji nehnuteľnosti evidovať hodnotu jednotlivých predávaných objektov aj pri transakciách s väčším počtom nehnuteľností.