Eurozóna bude silnejšia, Slovensko bližšie k elite

Devätnásť krajín eurozóny vrátane Slovenska čakajú veľké politicko-ekonomické zmeny. Lídri eurozóny Francúzsko a Nemecko sa dohodli, že bolestivé reformy, ktoré sú nevyhnutné pre rýchlejší hospodársky rast, bude blok financovať z nového spoločného rozpočtu. Ide napríklad o dotácie na ešte silnejší rozvoj automobilového priemyslu, citlivé reformy v energetike či v automatizácii výroby.

, 19.11.2018 20:25
debata (70)

Cieľom je, aby hospodársky rast a životná úroveň krajín eurozóny rástla ešte silnejšie a blok dokázal lepšie konkurovať Spojeným štátom americkým či krajinám Ázie. Zmena môže zároveň vyústiť do dvojrýchlostnej Európskej únie, keďže krajiny mimo eurozóny peniaze na reformy z nového rozpočtu mať nebudú. Pre Slovensko je novinka šancou, ako sa ešte viac priblížiť vyspelejším krajinám eurozóny, keďže teraz sme stále jednou z najchudobnejších krajín tohto prestížneho bloku. Súčasná slovenská vláda posilnenie jadra EÚ podporuje.

Spoločný rozpočet eurozóny má byť v desiatkach miliárd eur a podľa návrhu, ktorý zverejnil portál politico.eu, budú môcť krajiny peniaze využiť, len ak „dodržia“ prísne pravidlá koordinácie hospodárskej politiky. „Môže ísť o prelomovú zmenu a veľmi silný balík,“ reagoval Mário Centeno, šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny.

Nový rozpočet by tak v roku 2021 mohol naštartovať hospodársky rast v eurozóne, ktorá akutuálne nemá úplne najlepšie ekonomické vyhliadky. Pre brexit, protekcionizmus USA či obmedzenia voči dieslom nedávno Európska komisia znížila predpokladaný rast eurozóny na tento rok z 2,3 na 1,9 percenta a pre rok 2019 z 2 na 1,7 percenta. Preto sa uvažuje, že lacné úroky, ktoré mali skončiť na jar budúceho roka, budú trvať dlhšie. To môže podporiť ekonomický rast, ale má to do budúcnosti inflačné riziká.

Slovensko by malo podľa bruselskej prognózy patriť k ťahúňom únie i eurozóny. S rastom štyri percentá v tomto a 4,1 percenta v budúcom roku sme sa zaradili do prvej trojky najrýchlejšie rastúcich európskych ekonomík. Predbieha nás len Malta a Írsko.

Niektorí analytici však už začínajú hovoriť o blížiacej sa recesii. Európa má totiž ďalší ekonomický vrchol už za sebou. Slovensko ju dobehne už budúci rok. "Na rozdiel od eurozóny naša ekonomika ešte nedosiahla vrchol cyklu, ktorý príde až na budúci rok, kde rozdielovým faktorom bude nábeh štvrtej automobilky u nás,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Únia bola na vrchole už vlani – a zdá sa, že vstupuje do jeho záverečného dejstva, dodáva.

Podľa analytičky českej spoločnosti NextFinance Markéty Šichtařovej už nie je možné zatvárať oči pred tým, že rast je nižší, ako sa čakalo. Spomalenie je totiž všeobecné, nejde len o jeden indikátor. "Otázka totiž nestojí tak, že prečo dochádza k zhoršovaniu predpovedí, ale skôr tak, prečo európska komisia znížila prognózu tak málo, keď je podľa mňa stále falošne optimistická,“ hovorí analytička. Opakuje sa tak podľa nej situácia z rokov 2007 a 2008 – teda z čias pred krízou, ktorú málokto čakal.

Globálna ekonomika čelí zvýšenej neistote súvisiacej s viacerými vzájomne prepojenými rizikami, upozorňuje Pánis. "Najväčším je obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorá v prípade ďalšej eskalácie bude mať výrazne negatívny dosah na celosvetový rast,“ hovorí. Pocítila by to tak aj únia. Pričom postačí aj podkopanie dôvery a spomalenie investičného rastu.

Riziká sú však aj na druhej strane Atlantiku. Americkej ekonomike totiž hrozí prehriatie. Výsledkom by tak mohlo byť ďalšie zvyšovanie sadzieb americkou centrálnou bankou (FED). Dopad by to malo hlavne na ekonomiky neviazané na dolár.

Očakávaný rast HDP eurozóny môžu spomaliť aj riziká, ktoré majú základ v domácej ekonomike. Ide hlavne o brexit, kde stále nebola dosiahnutá finálna dohoda a sporná naďalej zostáva otázka Severného Írska.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #eurozóna
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy