Rast ekonomiky je základom pre vývoj platov a celkovej životnej úrovne. Čistý priemerný plat na Slovensku sa pohybuje okolo 765 eur, čo je viac ako mzda v Maďarsku vo výške 674 eur. Poliaci dostávajú v prepočte 794 eur a Česi majú na ruku stále najviac z krajín V4, a to po prepočítaní z českých korún priemerne 923 eur v čistom.
Zamestnávatelia sú pri raste objednávok nútení hľadať nových zamestnancov. Pri 5-percentnej nezamestnanosti na Slovensku však firmy nevedia nájsť vhodných uchádzačov, a tak ich pri lepších pozíciách musia lákať od konkurencie, a to cez zvyšovanie miezd. Ku koncu septembra tohto roka si v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka našlo na Slovensku prácu ďalších 50-tisíc ľudí. A medzikvartálne sa v treťom štvrťroku zamestnalo ďalších okolo 10-tisíc ľudí. Ukázal to rýchly odhad Štatistického úradu SR.
"Zdá sa, že slovenská ekonomika v treťom štvrťroku ťažila najmä z pokračujúceho reštartu automobilového priemyslu. Ten zrýchlil medziročný rast produkcie až do dvojciferných úrovní,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ekonomický rast je naďalej sprevádzaný rastom zamestnanosti, no hore išla opäť aj produktivita práce. Tá si v bežných cenách pripísala päť percent. Ide tak o najväčší rast produktivity práce od roku 2010, dodáva analytik. Rýchlejší rast produktivity otvára priestor aj pre zdravý rast platov. Stále však platí, že na zvyšovanie miezd tlačí najmä nedostatok pracovnej sily v západných regiónoch krajiny, vysvetľuje Koršňák.
Riziká pre slovenskú ekonomiku vidí Koršňák hlavne v externom prostredí. Ako riziko sa podľa neho javí rastúci globálny protekcionizmus či hrozba tvrdého brexitu, ale aj prípadná nákaza v európskom finančnom sektore, ktorá sa môže rozšíriť z Turecka.
Problematické je však aj spomalenie rastu Nemecka. Tamojšia ekonomika v treťom štvrťroku klesla podľa tamojšieho štatistického úradu v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacmi o 0,2 percenta. Zaznamenala tak prvý medzikvartálny pokles od prvého štvrťroka 2015. Dôvodom bol hlavne vývoj zahraničného obchodu.
"Podľa predbežných údajov brzdili nemeckú ekonomiku čisté vývozy, ovplyvnené neistotou a hrozbou obchodných vojen,“ vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Úlohu však zohralo aj nové emisné testovanie automobiliek pre prísnejšie emisné normy.
Ekonomika sa prehrieva
Vývoj prekročí pravdepodobne aj septembrovú prognózu Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií. Tá počíta na tento rok s rastom 4,1 percenta. Vyššie čísla odhadujú analytici IFP až na budúci rok, keď sa naplno prejaví rozbeh výroby v nitrianskej automobilke Jaguar Land Rover.
Z mesačných údajov je podľa analytičky IFP Moniky Pécsyovej badateľný prudký rast tržieb naprieč všetkými sektormi. "Je to najviac od eurofondovej horúčky z roku 2015, a ekonomika tak prekonala aj výkon z predchádzajúceho kvartálu,“ hovorí. Vtedy sa medziročný rast HDP pohyboval po dlhšom čase okolo štyroch percent.
Problematická zostáva inflácia, hoci medziročne sa spomalila na 2,5 percenta. Analytici IFP za tým vidia hlavne nižší rast cien potravín, ktorý sa oproti vlaňajšku spomalil na 2,6 percenta. Ceny však pre zmenu ťahajú hlavne drahé energie, ktoré si medziročne pripísali 1,5 percenta. Na ceny tlačia aj drahšie palivá. Vodiči si oproti minuloročnému októbru priplatia za tankovanie vyše 13 percent. Analytici IFP tak očakávajú v tomto roku vyššiu infláciu, ako píšu v septembrovej prognóze, a to 2,6 namiesto 2,5 percenta.
"Ekonomika sa už niekoľko kvartálov prehrieva a rastie nad svoj teoretický potenciál, čo sa pretavuje aj do svižného rastu inflácie a miezd,“ upozorňuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Namieste by podľa neho bola prísnejšia menová politika. Tú však má pod palcom európska centrálna banka, ktorá ju napasováva na všetky štáty eurozóny. Ich potreby sa však v niektorých prípadoch výrazne líšia.
Vykúka kríza spoza obzoru?
Rýchleho príchodu krízy sa však Pánis neobáva. "Ekonomika sa nachádza tesne okolo vrcholu cyklu a je pravdepodobné, že v závere budúceho roka a najmä v roku 2020 začne zvoľňovať tempo,“ hovorí Pánis. Optimizmus je však podľa neho ešte stále namieste – aj v budúcom roku by mala ekonomika minimálne vyrovnať tempo rastu z tohto roka.
"Ťahať by nás mala aj naďalej súkromná spotreba, a spomalenie investícií by malo byť viac ako vykompenzované silným príspevkom zahraničného obchodu vďaka rozšírenej kapacite automobilového sektora,“ hovorí Pánis.
Česku však hrozí recesia podľa analytika českej spoločnosti NextFinance Jiřího Cihlářa už v budúcom roku. Medziročný rast českej ekonomiky dosiahol 2,3 percenta a medzikvartálny 0,4 percenta, uviedol v predbežnom odhade Český štatistický úrad. V ekonomike chýba pracovná sila, upozorňuje Cihlář. Problémom je tam však rovnako ako pre Slovensko aj spomaľovanie nemeckého hospodárstva.
Práve nemecká ekonomika je pre slovenskú, ale aj českú podľa Cihlářa rozhodujúca. "Práve to prispeje k tomu, že aj slovenský rast sa začne spomaľovať cez klesajúci dopyt zo zahraničia,“ hovorí. Cihlář očakáva, že Slovensko začne spomaľovať už na budúci rok. "Slovenská ekonomika je podobne ako tá česká malou otvorenou ekonomikou. Nedokáže preto vzdorovať tlakom zo zahraničia,“ hovorí. Aj bez podrobnejšej štruktúry rastu je totiž zrejmé, že pod slovenský rast sa podpísal hlavne domáci aj zahraničný dopyt, vysvetľuje Cihlář.